Kyselina octová
Kyselina octová (systematický názov kyselina etánová) je chemická zlúčenina známa svojou kyslou chuťou a štipľavou vôňou. Jej sumárny vzorec je CH3COOH. Čistá nehydratovaná kyselina octová (ľadová kyselina octová) je bezfarebná hygroskopická kvapalina, ktorá zamŕza pri teplote pod 16,7 °C na bezfarebnú kryštalickú tuhú látku. Kyselina octová je leptavá a jej pary spôsobujú podráždenie očí, poleptanie sliznice, bolesť v krku a upchanie pľúc.
Kyselina octová | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | CH3COOH | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Synonymá | kyselina etánová | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vzhľad | bezfarebná tekutina alebo kryštály | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Molekulová hmotnosť | 60,1 u | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Molárna hmotnosť | 60,05 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota topenia | 16,5 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota varu | 118,1 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kritická teplota | 321,2 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kritický tlak | 5,786 MPa | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Hustota | 1,049 g/cm3 (kvapalina, 20 °C) 1,266 g/cm3 (pevná látka) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rozpustnosť | vo vode: neobmedzene miešateľná | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota vzplanutia | 43 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota vznietenia | 427 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo CAS | 64-19-7 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
EINECS číslo | 200-580-7 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Riziko kyseliny octovej závisí aj na jej koncentrácii. V nasledujúcej tabuľke je uvedená EÚ klasifikácia kyseliny octovej:
Koncentrácia | Molarita | Klasifikácia | R-vety |
---|---|---|---|
10–25% | 1,67–4,16 mol/l | Dráždivý (Xi) | R36/38 |
25–90% | 4,16–14,99 mol/l | Žieravina (C) | R34 |
>90% | >14,99 mol/l | Žieravina (C), Horľavina (F) | R10, R35 |
Jej vodný roztok v koncentrácii od 5% do 10% sa predáva pod názvom ocot.
Výroba
Zriedený vodný roztok kyseliny octovej sa získava biologickou oxidáciou etanolu podľa celkovej rovnice:
- CH3CH2OH + O2 → CH3COOH + H2O
Pri jeho biotechnologickej výrobe sú príslušné mikroorganizmy (octové baktérie, predovšetkým rodu Acetobacter) imobilizované prirodzenou priliehavosťou na bukových hoblinách, ktoré sú pokropené roztokom etanolu a odspodu prebublávané vzduchom. Vyššie koncentrácie možno potom dosiahnuť následnou destiláciou. Podobnú oxidáciu možno síce robiť i čisto chemickou cestou, ale k jej výrobe sa nepoužíva.
Iný spôsob prípravy spočíva v hydrogenácii oxidu uhoľnatého za prítomnosti katalyzátorov:
- 2 CO + 2 H2 → CH3COOH
Môže byť pripravená tiež reakciou oxidu uhoľnatého s metanolom
- CH3OH + CO → CH3COOH
Použitie
Kyselina octová je jednou z najvýznamnejších priemyslových organických surovín. Ročne sa na svete vyrobí vyše 5 miliónov ton.
Používa sa v laboratóriu aj v chemickom priemysle ako významné rozpúšťadlo pri príprave čistých chemických zlúčenín.
Priamo ako chemická surovina slúži k výrobe rady ďalších organických zlúčenín. Najvýznamnejším produktom je vinylacetát, ktorý následne slúži ako surovina (monomér) pre prípravu polyvinylacetátu.
Derivát kyseliny octovej, acetanhydrid, je používaný ako silné acylačné činidlo, najmä pri výrobe acetylcelulózy, ktorá v minulosti slúžila ako k výrobe syntetických vlákien (acetátový hodváb), tak pre prípravu podložiek pre fotografické negativné materiály a pre kinofilm. Je taktiež jednou zo surovin pre výrobu kyseliny acetylsalicylovej, ktorá je hlavnou zložkou najrozšírenejších liekov proti horúčkam a zápalom (Acylpyrín, Aspirín, Anopyrín ai.).