2007 v kozmonautike
V roku 2007 sa v kozmonautike udiali niektoré významné udalosti, vrátane čínskeho testu protidružicovej strely, štartov amerických misií Phoenix a Dawn na štúdium Marsu resp. pásu planétok, japonskej lunárnej sondy Kaguya a prvej čínskej lunárnej sondy Čchang-e i chao.
| Fakty | |
|---|---|
| Lety na obežnú dráhu | |
| Prvý | 10. január |
| Posledný | 25. december |
| Úspešné | 63 |
| Neúspešné | 3 |
| Čiastočne úspešné | 2 |
| Katalogizované | 65 |
| Národné prvenstvá | |
| Satelit |   |
| Kozmonaut |  |
| Rakety | |
| Prvé štarty | Atlas V 421 vylepšený Proton-M PSLV-CA Shavit-2 Zenit-2M |
| Pilotované lety | |
| Orbitálne | 5 |
| Počet kozmonautov | 27 |
Podľa medzinárodne akceptovanej definície je každý let, ktorý prekročí tzv. Kármánovu čiaru (100 km nad hladinou mora), vesmírny. Prvý zaznamenaný štart vesmírneho letu v roku 2007 sa uskutočnil 10. januára, keď raketa PSLV, vypustená z vesmírneho strediska Satiš Dhawan, na nízku obežnú dráhu Zeme umiestnila štyri družice. Jedna z nich bola SRE-1, ktorá sa vrátila na Zem o dvanásť dní neskôr, počas prvého indického pokusu o návrat z obežnej dráhy.
V roku 2007 absolvovalo svoj prvý let niekoľko nosných rakiet; PSLV-CA, Shavit-2, Zenit-2M a vylepšený Proton-M. Všetky boli odvodené z existujúcich nosných rakiet. Svoje prvé lety zaznamenali aj strely RS-24 a raketa Atlas V v konfigurácii 421. V roku 2007 bola úspešne vypustená prvá kolumbijská a mauricijská družica, Libertad 1 resp. Rascom-QAF 1, aj keď v dôsledku úniku hélia bola životnosť družice Rascom znížená o 13 rokov.
Na prieskum Mesiaca sa v roku 2007 vydalo niekoľko sond. Japonský orbiter Kaguya spolu s menšími sondami Okina a Ouna odštartovali 14. septembra. Sonda vstúpila selenocentrickú dráhu 3. októbra. Čína vypustila svoju prvú lunárnu sondu Čchang'e 1 24. októbra. Tá sa na obežnú dráhu okolo Mesiaca dostala 5. novembra. V auguste k Marsu odštartovala sonda NASA Phoenix, za ktorou v septembri nasledovala misia Dawn do pásu planétok. Cassini pokračovala v preletoch okolo mesiacov Saturna, najviac sa sústredila na Titan. V novembri okolo Zeme preletela sonda Rosetta, ktorú si pomýlili s planétkou a sonda dostala aj provizórne označenie 2007 VN84.
Pilotované lety
V roku 2007 odštartovalo päť pilotovaných letov, dva ruské a tri v americké. Rusko uskutočnilo dve misiie lodí Sojuz na rotáciu stálej posádky ISS. Sojuz TMA-10, ktorá sa odštartovala 7. apríla, priviezla na stanicu posádku Expedície 15. Letu sa zúčastnil aj vesmírny turista Charles Simonyi, ktorý sa vrátil loďou Sojuz TMA-9 o niekoľko dní neskôr. Októbrový návrat lode TMA-10 bol prvý z dvoch po sebe idúcich pristátí po balistickej dráhe v dôsledku problémov s oddelením skrutky. Misia Sojuz TMA-11, ktorá sa začala dňa 10. októbra, priviezla posádku Expedície 16 a prvého malajského kozmonauta, Šeich Mustafa Šuchor, ktorý bol pre let vybraný v programe Angkasawan. Pristál na palube lode Sojuz TMA-10. Loď TMA-11 pristála v roku 2008 tiež po balistickej dráhe.
V roku 2007 ďalej pokračovalo budovanie Medzinárodnej vesmírnej stanice americkými raketoplánmi. 8. júna sa uskutočnil let STS-117 raketoplánu Atlantis so siedemimi astronautami a nosníkom S3/4 pre ISS. Bol to prvý štart raketoplánu z komplexu 39A na Kennedyho vesmírnom stredisku od letu STS-107 v roku 2003. Pôvodný februárový štart bol odložený kvôli búrke, ktorá poškodila externú nádrž raketoplánu až do tej miery, že raketoplán bol nútený vrátiť sa späť na opravu do Vehicle Assembly Building. V auguste, Endeavour začal svoju prvé misiu od roku 2002, STS-118. Na stanicu vyniesol nosník S5. Zároveň to bol posledný let laboratória Spacehab, ktorý bol použitý na prepravu materiálu. Letu STS-118 sa v rámci projektu Učiteľ vo vesmíre zúčastnila aj Barbara Morganová. Morganová bola predtým náhradníčkou Christy McAuliffeovej, ktorá zahynula pri havárii raketoplánu Challenger v roku 1986. Misia STS-120, ktorá sa začala 23. októbra raketoplánom Discovery, vyniesla na ISS modul Harmony, prvý pretlakovaný modul ISS od modulu Pirs zo septembra 2001. Decembrový štart raketoplánu Atlantis na misiu STS-122 bol po zlyhaní ESO senzora odložený na rok 2008.
Referencie