1st Cavalry Division (USA)

Prvá jazdecká divízia vznikla v roku 1855. Jej počiatky však možno hľadať v pôvodnom dragúnskom 1. jazdeckom pluku (1st Cavalry Regiment), ktorý bol založený na príkaz Kongresu roku 1833 v Jefferson Barracks, štát Missouri. Ďalšie pluky sa začali formovať postupne: 2. pluk bol založený v roku 1836 a 3. v 1846. V roku 1855 vznikla samotná divízia a jej boli podriadené aj novovzniknutý 4. a 5. pluk. Päť jazdeckých plukov v roku 1861 zastihla reorganizácia a doplnenie o 6. pluk. Jednotka sa zúčastnila viacerých bitiek americkej občianskej vojny vrátane oboch bitiek pri Bull Rune, bitky o Antietam, Gettysburg, Wilderness a Appomattox. V roku 1866 pribudol 7., 8., 9. (černošský) a 10. (černošský) pluk.

Viaceré jazdecké pluky sa zúčastnili na bojoch proti Indiánom. 25. až 26. júna 1876 bol 7. pluk pod vedením plukovníka Custera celkom zničený v bitke pri Little Big Horne.

V období krátko pred prvou svetovou vojnou sa niektoré jazdecké pluky zúčastnili bojov proti na hraniciach s Mexikom. Počas vojny boli niektoré z plukov presunuté k novovzniknutej 2. a 15. jazdeckej divízii. V roku 1921 bola jednotka reaktivovaná vo Fort Bliss v Texase,[1] jej celkový stav bol 7463 mužov. Do začiatku 2. svetovej vojny jednotka postupne prestávala používať kone, keďže bola motorizovaná. Posledné kone opustili 1. jazdeckú divíziu 28. februára 1943. Následne sa jednotka presunula na Tichomorské bojisko. Prvých bojov sa divízia zúčastnila počas vylodení na Admirálskych ostrovoch a Los Negros 29. februára 1944. Významne zasiahla do bojov o Filipíny, najmä o ostrovy Leyte a Luzon. Podieľala sa na okupácii Japonska a 8. septembra 1945 ako prvá americká jednotka vstúpila do Tokia. Počas bojov druhej svetovej vojny padlo 970 a bolo ranených 3 311 jej príslušníkov.

Opätovne nasadená do bojov bola počas Kórejskej vojny v roku 1950, keď bola poverená obranou Pusanského perimetra. Po vylodení X. zboru pri Inčhone, bojovala až do januára 1952, kedy bola nahradená 45. pechotnou dívíziou americkej Národnej gardy a presunutá do Japonska. Za toto obdobie stratila 3 811 padlých a 12 086 ranených. 7 jej príslušníkov bolo počas týchto bojov vyznamenaných Kongresovou medailou cti. Medzi rokmi 1957 a 1965 bola opäť dislokovaná v Korei, kde hliadkovala v demilitarizovanej zóne, až do svojho presunu do Fort Benning v Georgii.

Vojaci 7. pluku v Ia Drang

Následne bola divízia reorganizovaná a zlúčená so skúšobnou 11. vzdušnou útočnou divíziou (11th Air Assault Division (Test)), ktorá disponovala vyše 440 vrtuľníkmi a pripravená na presun do Vietnamu. Divízia získala prívlastok aeromobilná - 1st Cavalry Division (Airmobile). V júli 1965 sa začal presun jednotky do Camp Radcliffe pri An Khe v južnom Vietname. Divízia mala spolu so 101. výsadkovou divíziou vyskúšať novú taktiku aeromobilného boja za hojnej podpory vrtuľníkov. Krátko po príchode do Vietnamu sa zapojila do bitky v Ia Drang, pri ktorej spôsobila komunistickým jednotkám ťažké straty a prinútila ich zastaviť plánovanú ofenzívu Centrálnou vysočinou. Jej vojaci vynašli taktiku nasadenia označovanú lovec-zabijak. V roku 1966 sa zúčastnila operácie Masher/White Wing, väčšinu roka 1967 vojaci divízie strávili počas veľkoplošnej operácie Pershing v oblasti 3. taktickej zóny. Po jej skončení sa jednotka presunula do Camp Evans, severne od Hue, kde sa podieľala na odrážaní komunistickej ofenzívy Tet, oslobodzovaní miest Quang Tri a Hue. Po skončení ťažkých bojov o Hue, sa divízia presunula na sever, aby v marci 1968 spolupracovala pri odblokovaní základne námornej pechoty pri Khe Sanhu (operácia Pegasus). Do jesene 1968 divízia uskutočňovala vyčisťovacie operácie v oblasti údolia A Shau.

Následne sa presunula do 3. taktickej oblasti severozápadne od Saigonu, kde operovala v blízkosti kambodžskej hranice v oblasti označovanej ako Parrots Beak. V máji 1970 sa spolu s ďalšími jednotkami zúčastnila na invázii do Kambodže, odkiaľ ustúpila 29. júla. Počas obdobia tzv. vietnamizácie sa podieľala prevažne na akciách defenzívneho charakteru. 29. apríla 1971 bola prevažná časť jej jednotiek stiahnutá do USA. 1. prápor 7. pluku zostal vo Vietname až do 29. júna 1972. Počas vojny sa stala jednou z najrešpektovanejších divízii americkej armády, kvôli svojej vysokej bojovej hodnote bola posielaná do najnebezpečnejších oblastí. Počas vojny vo Vietname padlo 5 444 a ďalších 26 592 jej príslušníkov bolo ranených.

Po návrate do USA bola časť jej plukov demobilizovaná zvyšok divízie bol reorganizovaný na tzv. typ TRICAP (triple capabilities), teda mala byť schopná plniť úlohy, pechotnej, aeromobilnej aj obrnenej divízie. Americká armáda však čoskoro od tohto konceptu upustila a v roku 1975 ju armáda prezbrojila na obrnenú divíziu. Jednotka bola vyzbrojená novými vrtuľníkmi AH-64 Apache, obrnenými vozidlami M2 Bradley, automobilmi HMMWV či raketometmi MLRS. Účastnila sa viacerých veľkých cvičení REFORGER v západnej Európe.

Pred začiatkom operácií vojsk OSN v Kuvajte jednotka obdržala moderné tanky M1 Abrams. Viacerých menších bojov sa zúčastnili jednotlivé pluky roku 1991 počas operácie Púštna Búrka, kde však bola ako celok počas ofenzívnej fázy držaná v zálohe.

V januári 2004 bola divízia presunutá do Iraku, kde v oblasti Bagdadu vystriedala 1. obrnenú divíziu. V apríli 2005 1. jazdeckú divíziu vystriedala 3. pechotná divízia. Počas nasadenia v Iraku jednotka stratila 168 padlých a asi 1 500 jej príslušníkov bolo ranených.

V súčasnosti sa divízia skladá zo 4 pozemných brigád (1. až 4. brigáda), 1. aeromobilnej brigády a 13. zaisťovacej brigády.