Životná stratégia

Životná stratégia je spôsob rozmnožovania alebo obsadzovania voľných stanovísk živými organizmami. Zatiaľ čo u živočíchov sa v rámci r/K teórie výberu rozlišujú 2 životné stratégie, K-stratégia a r-stratégia, u rastlín sa mimo r/K teórii niekedy uvádzajú aj rôzne stratégie populácií rastlín: R-stratégovia (podľa „ruderálnej“), C-stratégovia (podľa „konkurencie“) a S-stratégovia (podľa stresu).[1]

r/K teória výberu

Mrlík biely (Chenopodium album) produkuje desiatky tisíc drobných semien s nízkym množstvom živín. Je preto r-stratég.

R/K teóriu, ktorá sa používa nielen pre živočíchy, ale aj niektoré ďalšie organizmy, rozvinuli v 60. rokoch 20. storočia na základe štúdia ostrovnej biogeografie ekológovia Robert MacArthur a E. O. Wilson.[2]. Teória však niekedy býva kritizovaná kvôli niektorým nedostatkom a nejednoznačnosti dát, ktorými by sa dala teória testovať.[3]

Je nutné si uvedomiť, že pojmy K-stratég a r-stratég sú veľmi relatívne. Závisí na tom, koho s kým porovnávame. Jarabica poľná je oproti myši nepochybne k-stratég, ale porovnávaná so slonom bude jednoznačne označená za r-stratéga.

r-stratégia

Ako r-stratég je označovaný organizmus, ktorý v svojej životnej stratégii uplatňuje vyšší dôraz na rozmnožovanie a mobilitu potomstva, pričom kvalita a konkurencieschopnosť je odsunutá do pozadia. Typický r-stratég je organizmom obsadzujúcim narušené stanoviská – ide o primárnu fázu sukcesie. Písmeno r je matematický symbol pre rýchlosť reprodukcie (rate of reproduction).

Medzi početným potomstvom r-stratéga panuje vysoká úmrtnosť. Pri živočíchoch to znamená relatívne veľa mláďat a zredukovanú starostlivosť o nich. Potomstvo r-stratégov musí byť pohyblivé, aby mohlo nájsť a rýchle obsadiť vhodné stanovisko.

Rastliny rastú na stanoviskách s veľkým množstvom živín, energie a vody. R-stratégovia sú charakteristickí veľkou schopnosťou rozmnožovania (mnoho semien len s minimom zásob), rýchla klíčivosť, krátky životný cyklus (jednoročky) a málo biomasy.

K-stratégia

Slon má vo voľnej prírode len málo mláďat, o ktoré sa však starostlivo celé stádo stará a matka ho kŕmi materským mliekom. Je preto k-stratég.

K-stratég je organizmus, ktorý v svojej životnej stratégii uplatňuje vyšší dôraz na kvalitu a konkurencieschopnosť potomstva (semien alebo mláďat), pričom jeho kvantita a mobilita je odsunutá do pozadia.

Typický K-stratég bude mať málo veľkých mláďat (resp. semien), o ktoré sa bude starať. Príkladom môže byť slon, človek alebo dub. Počas sukcesie k-stratégovia obvykle významnejšie nastupujú až v neskorých fázach a postupne vytláčajú r-stratégov.

Písmeno K je matematický symbol pre únosnú kapacitu prostredia, t. j. maximálny podiel prežitých jedincov.[4]

Stratégia populácií rastlín

V rastlinnej ekológii sa používa členenie na S-stratégov, C-stratégov a R-stratégov. U živočíchov sa táto koncepcia väčšinou neuvažuje, lebo sa predpokladá, že živočích vďaka svojej pohyblivosti najväčšiemu tlaku unikne. Možno ju zvažovať len u niektorých stálych druhov živočíchov.

Existujú aj kombinácie týchto stratégií. Také druhy sa potom označujú napríklad „C-R stratégovia“ alebo „S-R stratégovia“, atď.

S-stratégia

Skorocel väčší (Plantago major) znáša veľmi dobre pošliapanie a na nekvalitných pôdach pomerne dobre prosperuje, preto sa považuje za S-stratéga.

S-stratég (stres znášajúci stratég) je rastlina, ktorá v svojej životnej stratégii kladie dôraz na prispôsobenie sa vysoko stresovým podmienkam. Vyžaduje pritom stanovisko s týmito podmienkami, pretože sa na iných nie je schopný uchytiť. Spravidla vyžaduje, aby podmienky v okolitom prostredí príliš nekolísali. Príkladom môže byť skorocel väčší (Plantago major) a ďalšie rastliny dobre znášajúce pošliapanie, tiež borovica (Pinus), smrek (Picea), brusnice (Vaccinium) alebo vres obyčajný (Calluna vulgaris) a tiež niektoré halofyty. Pre S-stratégov je typická pomalá rýchlosť rastu, pomalý metabolizmus, malé odchýlky od priemerného vzhľadu (fenotypu) a vegetatívne rozmnožovanie.

C-stratégovia

C-stratég (konkurenčný stratég) rastú v podmienkach, kde je malý stres a malé narušovanie biomasy, ale vysoká konkurencia ostatných druhov. Typické vlastnosti C-stratégov zahrňujú vysokú výšku, veľkú plochu relatívne veľkých asimilačných listov, schopnosť vetvenia, dlhovekosť a podobne. Medzi C-stratégov patrí napríklad dub (Quercus), buk (Fagus) či jaseň (Fraxinus).

R-stratégovia

R-stratég (ruderálný, rumoviskový stratég) je druh, ktorý je adaptovaný na vysoké narušovanie. Jeho pojatie je zhodné s pojatím v r/K teórii výberu.

V teórii kultúrneho výberu

Pôvodne biologická teória je aplikovaná aj v ďalších odboroch, napríklad v kultúrnej antropológii. Jedno z pojatí teórie kultúrneho výberu popísal Agner Fog.[5] Stratégie r a k sú tu preznačené na regal a kalyptic a popisujú spôsob fungovania určitej kultúry. Regal je odvodené od latinského slova rex (kráľ), prototypom r-kultúry je diktatúra. Kalyptic je odvodené od nymfy Kalypso, ktorú podľa gréckej mytológie našiel Odysseus na opustenom ostrove. Prototypom k-kultúry sú malé izolované spoločenstvá, ktoré nemusia čeliť tlaku zvonka.

R-kultúra

R-kultúra je vo Fogovom pojatí typická pre pevninu s mnohými vojnami a kultúrnymi kontrastmi, pre ríše a nové kolónie. Pre r-kultúry je typický monoteizmus, asketizmus a puritánstvo, podriadenosť jednotlivcov blahu spoločnosti, etnocentrizmus a rasizmus, materiálny rozvoj, expanzivita a imperializmus, silno centralistická moc, uniformita, centralizácia a cenzúra, ťažké tresty, intolerancia a čarodejnícke procesy. V umení prepiatosť a perfekcionizmus, prísna geometria, časté opakovanie rovnakých detailov, spodobovanie a oslavovanie symbolov moci, hrdinov, bohov, vládcov, nepriateľov, vojenských víťazstiev, nešťastnej lásky. Hudba jednotvárna, ozdobná, prípadné pompézna, s prísnymi pravidlami pre rýmy a rytmické členenie, typické sú chórový spev, oslavná hudba, litánie. Tanec je organizovaný a odmeraný. Obliekanie je decentné, umiernené, uniformné, s prísnym rozlíšením mužského a ženského, vyjadruje sociálny status. Cirkevné a vládne budovy sú grandiózne a pompézne, bohaté na detaily, s nadmernými bránami a vežami. Sexuálna morálka je prísna, spojená so stereotypnými sexuálnymi rolami, podriadená povinnosti slúžiť rozmnožovaniu, deti sú považované za asexuálne a neznalé, antikoncepcia aj potrat sú ilegálne, sobáše skoré, populačný rast vysoký.

K-kultúra

K-kultúra je podľa Foga typická pre malé, izolované spoločnosti a pre mierové oblasti s nízkou hustotou obyvateľstva a bez kultúrnych kontrastov. Prevažuje animizmus, polyteizmus alebo ateizmus, kult úrodnosti a plodnosti, uctievania predkov. Spoločnosť je podriadená blahu jednotlivcov. Hodnotami sú individualizmus, tolerancia, ľudské práva, ochrana prírodných zdrojov. Moc je decentralizovaná, založená na demokracii, tolerancii a mieri. Umenie je nespútané, improvizované. Zobrazuje rozkoš, fantáziu, farby, prírodu, zvieratá, plodnosť, individualizmus, spurnosť a odbojnosť. V hudbe basový sprievod prevažuje nad melodickosťou, hudba je rytmická s nepravidelnými a improvizovanými rytmami, imaginatívna, témy textov majú široký záber. Tanec je neorganizovaný a bujarý. Obliekanie je kreatívne, individuálne, farebné, sexy, odráža osobnosť. Architektúra je funkcionalistická, tvorivá, nepravidelná, bez štylistického zdôrazňovania sociálnych rozdielov. Sexuálna morálka je liberálna, na sex je nazerané z hľadiska rôznych účelov, chovanie je flexibilne, individuálne, nevyhýba sa rozkoši, sexuálna výchova sa vzťahuje aj na deti a prichádza už pred sobášom, antikoncepcia a potraty sú akceptované a populácia nevzrastá.

Pozri aj

Referencie

  1. Slavíková, J. (1986): Ekologie rostlin, SPN Praha
  2. Novacek, Michael J. (2001): Lifetime achievement: E.O. Wilson. CNN.com
  3. Stearns, S.C. (1977). Evolution of life-history traits - critique of theory and a review of data. Ann. Rev. of Ecology and Systematics 8, 145 – 171.
  4. Losos, B. (1984): Ekologie živočichů, SPN Praha
  5. Agner Fog: Cultural r/k Selection, Journal of Memetics - Evolutionary Models of Information Transmission, 1., 1997
    Agner Fog: Cultural Selection, Springer, 1999, 332 stran, ISBN 0-7923-5579-2

Literatúra

  • Slavíková, J. (1986): Ekologie rostlin, SPN Praha
  • Losos, B. (1984): Ekologie živočichů, SPN Praha

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Životní strategie na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.