Žiguľovskije gory
Žiguľovskije gory (rus. Жигулёвские горы) alebo Žiguli alebo Žigulské vrchy sú geomorfologický celok v Rusku, neďaleko mesta Samara. Ležia na pravom brehu Volgy, ktorú núti opísať veľký oblúk; vzniknutý polostrov sa nazýva Samarskaja Luka. Vyvýšenina je dlhá 60 km a široká 30 km, najvyšší bod, hora Bezymjannaja, dosahuje 381 metrov nad morom - je tak najvyšším vrchom európskej časti Ruska, keď nepočítame Ural, Kaukaz a Kolský polostrov.
| Žiguli (Žiguľovskije gory) | |||
| rus. Жигули | |||
| vysočina | |||
 Pohľad na Žiguli z rieky Volga | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Oblasť | Samarská oblasť | ||
| Súradnice | 53°25′S 49°42′V | ||
| Najvyšší bod | Bezymjannaja | ||
| - výška | 381,2 m n. m. | ||
| Dĺžka | 60 km | ||
| Šírka | 32 km | ||
 Poloha v rámci Ruska  Poloha v rámci Ruska
| |||
| Wikimedia Commons: Zhiguli Mountains | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Názov
Názov pohoria sa podľa legendy odvodzuje od slova "ožog" - spálenina. Skrývali sa tu lúpežníci, ktorí od prechádzajúcich lodí vyberali výpalné.
Geografia
Hory boli vyvrásnené pred siedmimi miliónmi rokov, sú tvorené prevažne vápencom. Porast tvorí borovicová a javorová lesostep. V horách rastie množstvo húb, najmä plávky. Vyskytujú sa tu typicky stepné druhy (včelárik zlatý, modlivka zelená, endemický druh dúška materina), ale tiež los mokraďový. Veľká časť pohoria je vyhlásená rezerváciou. Centrom oblasti je mesto Žigulovsk.
Ohlasy
Tunajšie scenérie vyhľadávali mnohí umelci, napr. Ivan Ajvazovskij. Podľa hôr je pomenovaný automobil aj pivo. Žiguli sú vyhľadávané milovníkmi záhad, lebo tu bývajú hlásené početné paranormálne javy. Podľa povestí sa v horách skrýva vchod do podsvetia.
Externé odkazy
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žigulovské hory na českej Wikipédii.