Kôrovce

Patria sem dafnie a veslonôžky, sotva viditeľné voľným okom, rovnako ako kraby a morské raky, medzi ktorými sú aj najväčšie dnes žijúce článkonožce. Niektoré kôrovce, napríklad zvínavky, sa prispôsobili suchozemskému životu, no veľká väčšina žije v sladkej vode alebo v moriach. Medzi vodné kôrovce patria jedny z najhojnejších živočíchov na Zemi, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v mnohých potravných reťazcoch. Existuje vyše 40 000 druhov kôrovcov. Všetky sú zaradené do 6 tried, 37 radov a 540 čeľadí. Patrí sem aj najväčší článkonožec na svete veľkrab japonský (Macrocheira kaempferi).

Kôrovce sa od hmyzu a viacnôžok odlišujú viacerými znakmi.

Majú dva páry tykadiel, zložené oči na stopkách a kutikulu, ktorá je obvykle spevnená uhličitanom vápenatým, hlavne u väčších druhov. Hlava a hruď bývajú prekryté pancierovitým štítom (karapax). Jeho predná časť je často rypákovito predĺžená (rostrum). Hruď má variabilný počet článkov. Bruško sa končí chvostovitým útvarom (telson). Kraby majú bruško krátke, ploché a zasunuté pod karapax.

„Prívesky“ kôrovcov-bežne označované ako nohy-sú dvojvetvové a špecializované na množstvo funkcií, napríklad pohyb, vnímanie prostredia, dýchanie, nosenie vajíčok. Prvý pár predných končatín môže byť predĺžený do chelicer so silnými čeľusťami, ktoré slúžia na obranu,držanie potravy a sexuálnu signalizáciu. Hrudné prívesky, (pereopody), sú typické prítomnosťou žiaber. Bazálna časť niektorých príveskov pomáha pri chodení. Na brušných článkoch sú často párové plávacie prívesky.

Kôrovce používajú viacero potravných stratégií. Najväčšie druhy korisť lovia a usmrcujú ju omráčením, rozdrvením alebo roztrhaním. Mnohé druhy sú filtrátormi: hrudné prívesky vystierajú do prúdu vody a zachytávajú do nich malé časti potravy ktoré potom posúvajú do úst. Pancierovky prijímajú potravu pri plávaní-chytajú ju do štetinových štruktúr (setae) na hrudných nôžkach. Malé kôrovce jednoducho zoškrabávajú častice sedimentov a „spásajú“ mikroorganizmy z ich povrchu.

U väčšiny druhov sú pohlavia oddelené. Pária sa, kladú vajíčka a starajú sa o ne, dokonca ich nosia v akomsi vrecku alebo ich pridŕžajú nohami. Z vajíčok sa vyliahnu drobné larvy (zoey), ktoré plávajú vo vode, prijímajú potravu a rastú, pričom sa im vyvíjajú telové články a končatiny.

Na Vianočnom ostrove v Indickom oceáne žije populácia asi 100 miliónov červených krabov. Každý rok začiatkom obdobia dažďov sa presúvajú k pobrežiu, kde sa pária a kladú vajíčka. Samce, ktoré tam dorazia skôr, sa ponárajú do mora, aby nahradili stratenú soľ a vlhkosť. Po párení samice zostávajú pri mori ešte asi dva týždne-čakajú, kým vajíčka dozrejú, a potom ich roztrusujú po pobreží.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kôrovce
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kôrovce

• Martin a Davis 2001 (systematika recentných kôrovcov z roku 2001)