Želnavská hornatina

Želnavská hornatina je geomorfologický podcelok v severovýchodnej časti Šumavy. Rozprestiera sa na ploche 179 km² a má priemernú nadmorskú výšku 921 m n. m.[1] Na západe a na juhu susedí s Vltavickou brázdou, na severe s Prachatickou hornatinou a na východe s Českokrumlovskou vrchovinou. Hornatina je plochá. Ide o homogénnu vrasno-zlomový horský masív, so zvyškami zarovnaného povrchu vo vrcholových partiách a s príkrymi okrajovými svahmi (na východe zlomový svah). Vyskytujú sa tu početné skalné útvary periglaciálneho zvetrávania a odnosu žúl.

Želnavská hornatina
pohorie
Knížecí stolec zo svahu Křemennej
Štát Česko
Kraj Juhočeský
Okresy Prachatice, Český Krumlov
Časť Šumava
Súradnice 48°51′S 14°01′V
Najvyšší bod Knížecí stolec
 - výška 1 236 m n. m.
Rozloha 179 km² (17 900 ha)
Geologické zloženie granulit, žula
Poloha podcelku v Česku
Poloha podcelku v Česku
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Geologická stavba

Želnavská hornatina je v severnej časti tvorená granulitmi moldanubika. V južnej časti sa nachádzajú porfyrovité žuly moldanubického plutónu.

Najvyššie vrcholy

Celkom je v tomto geomorfologickom podcelku 28 tisícoviek.[2]

  • Knížecí stolec (1236 m)
  • Lysá (1228 m)
  • Špičák (1221 m)
  • Chlum (1191 m)
  • Nad Hospodárnicí (1182 m)
  • Hvězdáře (1160 m)
  • Hvězda (1145 m)
  • Vlčí kámen (1136 m)
  • Skalky (1130 m)
  • Dlouhý hřbet (1089 m)
  • Suchá hora (1088 m)
  • Křemenná (1085 m)
  • Nad Vískou (1053 m)
  • Doupná hora (1052 m)
  • Větrný (1051 m)
  • Zlatovec (1042 m)
  • Kamenitý vrch (1039 m)
  • Černá stěna (1018 m)
  • Na skále (1011 m)
  • Skalky (1008 m)
  • Černý les (1007 m)
  • Nad myslivnou (1006 m)
  • Kapradinec (1001 m)

V rôznych mapách bývajú k vrcholom uvedené iba geodetické body, tie však nemusia byť na skutočne najvyššom mieste vrcholu. Napr. tak môže byť Lysá považovaná mylne za vyšší ako Knížecí stolec.

Geomorfologické okrsky

Hornatina sa člení na dva geomorfologické okrsky:

  • Knížecí hornatina
  • Křišťanovská vrchovina

Vodstvo

V Želnavskej hornatine pramení Blanice a Olšina. Celé územie tak patrí do povodia Vltavy.

Pozri aj

Referencie
  1. DEMEK, Jaromír, a kolektiv. Zeměpisný lexikon ČSR. Hory a nížiny. Brno : Academia, 1987.
  2. FORMÁNEK, Tomáš. Tisícovky Čech, Moravy, Slezska. [s.l.] : Jerome, 2003. ISBN 80-903266-0-9. (česky)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Želnavská hornatina na českej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.