Vltavická brázda
Vltavická brázda je geomorfologický podcelok v juhovýchodnej časti Šumavy. Rozprestiera sa na ploche 136 km² a má priemernú nadmorskú výšku 851 m.[1] Na západe susedí s Šumavskými pláňami, na severe s Boubínskou hornatinou, Prachatickou hornatinou a Želnavskou hornatinou, na východe s Českokrumlovskou vrchovinou a na juhu s Trojmezenskou hornatinou. Brázda je úzkou erózno denudačnou zníženinou pretiahnutou v smere severozápad – juhovýchod, s výškovou členitosťou 50 – 100 m. Je založená na smerových tektonických poruchách, obmedzená príkrymi zlomovými svahmi. Ploché dno prekrýva mocný kryt zvetralín, údolná niva Vltavy a početné rašeliniská (Mrtvý luh).
| Vltavická brázda | |||
| pohorie | |||
 Vltavická brázda pri Novej peci | |||
| Štáty |   | ||
|---|---|---|---|
| Región | Južné Čechy | ||
| Nadradená jednotka |
Šumava | ||
| Susedné jednotky |
Šumavské pláně, Boubínská hornatina, Prachatická hornatina, Želnavská hornatina, Českokrumlovská vrchovina, Trojmezenská hornatina | ||
| Najvyšší bod | Želnavský vrch | ||
| - výška | 815 m n. m. | ||
| Rozloha | 136 km² (13 600 ha) | ||
| Geologické zloženie | rula, žula | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Geologická stavba
Vltavická brázda prechádza temer všetkými horninovými komplexmi moldanubika (biotitické granitizované ruly, ortoruly, biotitické migmatitické pararuly, svorové ruly kaplickej série) a moldanubického plutónu (dvojsľudový granodiorit, dvojsľudová žula, porfyrická žula).
Vodstvo
Vltavickou brázdou preteká Vltava, stekajú sa tu Teplá a Studená Vltava. Viac než tretina územia je zatopená Lipenskou nádržou.
Referencie
- DEMEK, Jaromír, a kol. Zeměpisný lexikon ČSR. Hory a nížiny. Brno : Academia, 1987.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vltavická brázda na českej Wikipédii.