Žilinská univerzita v Žiline
Žilinská univerzita v Žiline (angl. University of Žilina, lat. Universitas Solnensis, skr. UNIZA) je slovenská verejná vysoká škola univerzitného typu so sídlom v Žiline. Poskytuje vzdelanie v bakalárskych, inžinierskych/magisterských a doktorandských študijných programoch. Bola založená v roku 1953 a v súčasnosti má sedem fakúlt.
Žilinská univerzita v Žiline | |
Hlavná budova univerzity (Február 2020) | |
Motto | |
---|---|
Univerzita s tradíciou | |
Iné názvy | |
Pôvodný názov | Vysoká škola železničná, Vysoká škola dopravná, Vysoká škola dopravy a spojov |
Latinský názov | Universitas Solnensis |
Základné informácie | |
Poloha | Žilina, Slovensko |
Skratka | UNIZA |
Typ | verejná univerzita |
Zameranie | technické, ekonomické, humanitné, umelecké |
Rok založenia | 1. október 1953 |
Vedenie | |
Rektor | prof. Ing. Jozef Jandačka, PhD. |
Prorektor | doc. Ing. Vladimír Konečný, PhD. prof. Ing. Pavol Rafajdus, PhD. prof. Ing. Jozef Ristvej, PhD. prof. Ing. Josef Vičan, CSc. prof. Ing. Karol Matiaško, PhD. |
Kvestor | Ing. Jana Gjašiková |
Predseda | doc. Ing. Norbert Adamko, PhD. (akademický senát) |
Štatistické údaje | |
Počet fakúlt | 7 |
Počet zamestnancov | 1 515 |
Počet študentov | 7 852 |
Doktorandi | 488 |
Rozpočet | 40,3 mil. € |
Kampus | Univerzitný kampus Veľký diel |
Kontaktné údaje | |
Miesto | Žilina, Slovensko |
Adresa | Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina |
Telefón | +421 41 513 5001 |
Oficiálny web | http://www.uniza.sk |
Na Žilinskej univerzite ukončilo štúdium doteraz takmer 84 000 absolventov, z toho 1 500 zahraničných. Spolu má univerzita vyše 1 500 zamestnancov a vo všetkých formách štúdia študuje približne 8 000 poslucháčov v 175-tich akreditovaných študijných programoch.
História
Dňa 1. októbra 1953 vyčlenením z Českého vysokého učenia technického v Prahe vznikla Vysoká škola železničná. Mala 5 fakúlt, a to dopravnú, stavebnú, strojnícku, elektrotechnickú a vojenskú. Premenovaním Vysokej školy železničnej v roku 1959 vznikla v Prahe Vysoká škola dopravná (VŠD), ktorá bola 6. septembra 1960 premiestnená z Prahy do Žiliny. Po presťahovaní do Žiliny mala vtedajšia Vysoká škola dopravná tri fakulty - Fakultu prevádzky a ekonomiky dopravy, Fakultu strojnícku a elektrotechnickú a Vojenskú fakultu.
Rozvoj priemyslu, dopravy a spojov si vynútil aj rozvoj Vysokej školy dopravnej v širokom spektre. Vzniklo viacero nových odborov dopravy ako napr. letecká doprava, bloky a spoje, cestná a mestská doprava, stavba mostov a tunelov, železničná doprava (je vlastne najstarší a pôvodný odbor) a mnoho ďalších na fakulte PED a SET.
Od roku 1961 VŠD začala pripravovať odborníkov aj pre rezort spojov, avšak k premenovaniu školy sa pristúpilo až v roku 1977 a VŠD bola premenovaná na Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline (VŠDS). Výsledkom predchádzajúceho vývoja a napĺňaním snáh po univerzalizácii štúdia vznikali po roku 1989 ďalšie nové fakulty z už existujúcich inštitúcií, katedier a fakúlt. Ako samostatné fakulty sa v tomto období konštituovali:
- Fakulta riadenia (od roku 1996 Fakulta riadenia a informatiky)
- Stavebná fakulta
- Strojnícka fakulta
- Elektrotechnická fakulta (od roku 2019 Fakulta elektrotechniky a informačných technológií)
V roku 1996 vzniká Žilinská univerzita v Žiline ako nasledovník VŠDS a rozširuje svoj profil pôvodne technickej vysokej školy o prírodné vedy (od 18. augusta 1998). Zákonom č. 324/1996 Z.z. bol v roku 1996 názov Vysoká škola dopravy a spojov zmenený na Žilinskú univerzitu v Žiline. V rokoch 1996 - 1997 vznikli na UNIZA dve fakulty – Fakulta priemyselných technológií v Púchove a Katecheticko-pedagogická fakulta sv. Ondreja v Ružomberku, na základe ktorých boli neskôr založené dve nové slovenské univerzity. Od 20. decembra 2010 bola Fakulta prírodných vied premenovaná na Fakultu humanitných vied. Vojenská fakulta bola v roku 2001 premenovaná na Fakultu špeciálneho inžinierstva, čím sa začala jej transformácia na civilnú fakultu delimitovanú do rezortu školstva. V roku 2014 bola premenovaná na Fakultu bezpečnostného inžinierstva. V súčasnosti má teda univerzita sedem fakúlt.
Ako člen Európskej asociácie univerzít (EUA) od roku 2000 sa Žilinská univerzita v roku 2002 podrobila komplexnej evalvácii. V akademickom roku 2005/2006 prešla Žilinská univerzita ako jedna z dvoch slovenských univerzít druhým stupňom (tzv. folow up) evalvácie EUA. Pôsobením v rozličných medzinárodných organizáciách a združeniach ŽU aktívne vplýva na formulácie rozvoja európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru.
Akademická obec
Súčasným rektorom je od 1. júla 2018 prof. Ing. Jozef Jandačka, PhD., ktorý vo funkcii nahradil Dr.h.c. prof. Ing. Tatianu Čorejovú, PhD.
Prvým prorektorom a prorektorom pre vzdelávanie je doc. Ing. Vladimír Konečný, PhD.
Prorektorom pre vedu a výskum je prof. Ing. Pavol Rafajdus, PhD.
Prorektorom pre medzinárodné vzťahy a marketing je prof. Ing. Jozef Ristvej, PhD.
Prorektorom pre rozvoj je prof. Ing. Josef Vičan, CSc.
Prorektorom pre informačné systémy je prof. Ing. Karol Matiaško, PhD.
Predsedom Akademického senátu je doc. Ing. Norbert Adamko, PhD.
Kvestorkou univerzity je Ing. Jana Gjašiková.
Na univerzite k 31.12.2015 pôsobilo 100 profesorov a 166 docentov. Celkový počet vyučujúcich bol 654 a v oblasti výskumu pracovalo 223 zamestnancov.
Vzdelávanie
Na univerzite sa poskytuje vzdelanie celkovo v 175 študijných programoch.
Všetky akreditované študijné odbory a programy poskytované univerzitou sú uvedené v samostatnom zozname tu.
Kampus
Univerzita sídli na Univerzitnom kampuse Veľký diel, ktorý je postupne budovaný od 80-tych rokov. V centre mesta pôsobí Fakulta bezpečnostného inžinierstva, na letisku v Dolnom Hričove je pracovisko Katedry leteckej dopravy Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov a v Tatranskej Javorine od roku 1999 Výskumný ústav vysokohorskej biológie. Taktiež vlastní ubytovacie zariadenie v Ružomberku a univerzitné rekreačné stredisko v Zuberci.
Služby pre študentov
Univerzita poskytuje ubytovanie študentom v študentských domovoch (internátoch) Veľký diel a Hliny V, s kapacitou spolu cca 4 400 lôžok.
Študenti sa majú možnosť stravovať v 7 univerzitných výdajniach a bufetoch, prakticky na každom mieste výučby.
Fakulty
V súčasnosti má univerzita sedem fakúlt:
Ďalšie pracoviská
Ďalej pri univerzite pôsobia aj tieto pracoviská a ústavy:
- Rektorát
- Výskumný ústav vysokohorskej biológie
- Ústav telesnej výchovy
- Ústav celoživotného vzdelávania
- Centrum informačných a komunikačných technológií
- Ústav znaleckého výskumu a vzdelávania
- Univerzitná knižnica
- Univerzitné pastoračné centrum pri UNIZA (tzv. Paľova búda)
- Vydavateľstvo EDIS
- Letecké výcvikové a vzdelávacie centrum UNIZA
- Národné výcvikové centrum bezpečnosti v civilnom letectve
- Ústav konkurencieschopnosti a inovácií
- Výskumné centrum UNIZA
- Univerzitný vedecký park UNIZA
Spolupráca
Kooperácia so zahraničnými univerzitami umožňuje študentom a učiteľom aktívnu účasť v medzinárodných programoch ERASMUS, Leonardo da Vinci, CEEPUS, TEMPUS, COPERNICUS, COST, v 5., 6. a 7. rámcovom programe, programe H2020 a i.