Šurianske cukrovarské železnice
Šurianske cukrovarské železnice (oficiálny, dobový názov: Veľkošuriansky cukrovar i rafinéria účastinný spolok vo Veľkých Šuranoch, Priemyselná koľaj pre hospodárske účely, Nagy-Surányi czukorgyár és finomitó részvénytársaság, Tornózci mezagázdasági iparvasút) bola sieť úzkorozchodných železníc, ktorých úlohou bolo zásobovanie cukrovaru Šurany potrebnými surovinami na výrobku cukru a zaobstarávanie majerov a súkromných hospodárstiev.
Projekt vznikol z iniciatívy vtedajšieho riaditeľa cukrovaru Šurany, Alexandra Deutscha, ktorého cieľom bolo vyriešenie problému dopravy repy. Prvá časť železnice bola vybudovaná v roku 1911. Železnica spájala Šurany s Trnovcom nad Váhom, Poľným Kesovom, Jatovom a Selicami. Posledné spomínané miesto bol najďalej od cukrovaru. Sieť mala pri sčítaní vyše 100 kilometrov.
Počas viedenskej arbitráže bola železnica niekoľkokrát preťatá hranicami, čo spôsobilo problémy (Šurany patrili do Maďarska). Z tohto dôvodu bola vybudovaná časť do obce Branč, kde sa napájala na hlavnú železničnú trať do Nitry (repa smerovala do slovenského, nitrianskeho cukrovaru). Železnica zanikla v roku 1968, kedy stratila hospodársky význam.
Spomienkou na túto železnicu je Nitrianska poľná železnica. Nachádza sa v areáli výstaviska Agrokomplex Nitra a jej súčasťou je aj skanzen.
Zdroje
- Väčšina dostupných informácií bola publikovaná na špeciálnom CD, vytvorenom serverom Rail.sk
- Vzpomínky na šuranskou železnici, Josef Bosáček, Železnice 6/95
- Po trase šuranské cukrovarské železnice, Jaroslav Přibyl, Železnice 6/95
- Cukrová železnica, Ján Jahn, Krásy Slovenska 7/1996
- Vzpomínky ne šuranské lokomotivy, Přibil/Bosáček, Železnice, (2/1996)
- Tulák po dráhách, Jaroslav Přibyl