Štefan Zsittnyan

Narodil sa v remeselníckej rodine, otec Štefan bol čižmárom. Jeho matka sa volala Mária Finta. Školy absolvoval v Leviciach a v Pápe, kde zmaturoval. V roku 1940 na Štátnom učiteľskom ústave v Pápe získal učiteľský a kantorský diplom. V rokoch 1953 – 1955 dokončil a v roku 1957 získal učiteľský diplom maďarčiny-slovenčiny na Vysokej škole pedagogiky v Bratislave.

Učiteľskú kariéru začal počas druhej svetovej vojny zastupovaním od 9. decembra 1940 v Tvrdošovciach, neskôr sa dostal na Paňu, kde bol od 1. júla pomocným, od 1. januára 1942 náhradným učiteľom a riaditeľom, od 9. decembra 1942 riadnym učiteľom. V roku 1942 ho odviedli, ale nenarukoval. 25. júla 1942 absolvoval krajský hasičský kurz, čím mohol zastupovať aj dôstojnícke funkcie u hasičov. V lete 1943 sa oženil. Stal sa tajomníkom a vedúcim paňanskej miestnej organizácie SzeMKE.[1] Počas druhej svetovej vojny podporoval komárňanské benediktínske gymnázium.[2] V júli 1944 absolvoval kurz prednášateľov ľudovej výchovy.

Po oslobodení ešte v júli 1945 ho prepustili zo zamestnania kvôli jeho maďarskej národnosti. Našiel si prácu v Poprade, pracoval v papierni ako závozník vozňov. Jeho rodina zostala naďalej v Pani a bývali v služobnom byte bývalej školy. V roku 1948 dostal osvedčenie od obce, že je spoľahlivý, po čom dostal slovenskú učiteľskú prácu v Zborove.

Od roku 1949 sa stal učiteľom na základnej škole v Martovciach, neskôr sa stal jej riaditeľom. V roku 1950 bol organizátorom a kultúrnym referentom miestnej organizácie Csemadoku. Viedol ochotnícku skupinu aj spevokol, bol vedúcim miestnej skupiny ľudového tanca, ktoré získali viac ocenení.[3] V roku 1973 externe absolvoval trojročný kurz amatérskych režisérov Osvety v Bratislave. Bol jedným z organizátorov domu ľudových tradícií, ktoré otvorili v roku 1975. Vyučoval v Martovciach až do odchodu do dôchodku v roku 1977, neskôr ešte zastupoval.

Bol kronikárom obce Martovce, členom MNV a vedúcim kultúrneho domu. Od roku 1950 bol vedúcim členom a členom Ústredného výboru Csemadoku. Od roku 1952 bol členom vedenia miestneho JRD.

Manželkou bola učiteľka Edit Varsányi, vychovali 2 deti.

Hrob v Komárne

• 1960 Vyznamenanie ONV Komárno
• 1962 Chváliace vyznamenanie oddelenia kultúry a školstva ONV Komárno
• 1976 Čestná medaila Slovenského predsedníctva JRD
• 1977 Čestná medaila ONV Komárno
• 1979 Medaila Zaslúžilý pracovník kultúry
• 1986 Zlatý stupeň Pamätnej medaily Csemadoku
• 1990 „Zlatý diplom pedagóga“ medaila (Győr)
• 2007 Cena pre obec Martovce
• V roku 2012 pomenovali po ňom Kultúrny dom v Martovciach[4]

• 1977 Fáklya hordozói. A Hét.
• 1988 Martos múltja és jelene
• 1998 Martos - Nevezetességek. Komárom (spoluautor Kiss János).

• A nemespanni magyar iskolakrónika
• Szőke, J. - Viczián, J. 1993 (szerk.): Ki kicsoda Kassától-Prágáig. Szekszárd, 337 No. 1223.
• 1943 Bars és Hont K.E.E. vármegyék évkönyve. Budapest, 136.