Štefan Oľha

Študoval na strednej priemyselnej škole drevárskej a v roku 1959 absolvoval Filologickú fakultu Vysokej školy pedagogickej v Prešove, kde študoval odbor slovenčina – dejepis. Po skončení vysokej školy pracoval v programovom oddelení Krajského filmového podniku v Prešove, v rokoch 1960 – 1963 bol redaktorom literárnej redakcie Slovenského rozhlasu v Košiciach, v roku 1963 pracoval v Solivare Prešov, v rokoch 1964 – 1968 pôsobil ako redaktor a vedúci redaktor podnikového časopisu Naše Chemko, v rokoch 1968 – 1972 bol vedúcim Redakcie zábavy Slovenskej televízie v Košiciach. V čase normalizácie ho prepustili z televízie, v rokoch 1972 – 1990 pracoval ako referent podniku Výstavníctvo v Košiciach, po roku 1989 bol plne rehabilitovaný. V roku 1990 pracoval ako vedúci redaktor programu Slovenská televízia v Košiciach a od roku 1995 bol riaditeľom košického štúdia Slovenskej televízie. Istý čas bol tiež dramaturgom Malého divadelného štúdia v Košiciach.

Knižne debutoval v roku 1967 dokumentárnou knihou Stopy. Vo svojej tvorbe sa venoval hlavne písaniu literatúry faktu. Vo svojich dielach písal najmä o alkoholizme, predčasnom sexuálnom živote mladých ľudí, nezrelých manželstvách, problémoch s drogami, živote v liečebniach a o mnohých ďalších témach. Okrem literatúry faktu sa venoval tiež písaniu dramatických diel pre televíziu (televízne inscenácie) a predlôh pre dokumentárne filmy. Pravidelne spolupracoval s rozhlasom a redakciami slovenských periodík.

• 1967 – Stopy. Dokument o chemickej fabrike Chemko Strážske postavenej na zelenej lúke
• 1969 – Až na dno rozkoší. Literatúra faktu o závislostiach
• 1980 – Horká chuť lásky, kniha o príliš mladých rodinách a dôsledkoch ich rozpadu
• 1982 – Malé divadelné štúdio, dramatické texty
• 1984 – Drsný diktát drogy
• 1992 – Nebezpečný sex
• 1997 – V stredu v Kremli, fiktívne rozhovory so slovenskými a európskymi politikmi
• 2009 – Ochotníci a profesionáli