Šoltýska

Šoltýska sa nachádza v západnej časti Stolických vrchov vo výške 650 až 800 m n. m. Rozprestiera sa v trojuholníku tvoreného troma vrchmi Perešom (835 m n. m.), Homračkou (814 m n. m.) a Turčiankou (758 m n. m., vo vrcholovej časti Slovenského Rudohoria. Jej kataster sa rozkladá na ploche 439 ha. Obec leží v údolí kde pramení potok, ktorý sa asi po 2 km vlieva do potoka Kokavka.[4]

Šoltýsku založil gróf Anton Forgáč v r. 1796.[4] Na jeho počesť bola osada v čase založenia nazvaná Antalfalva (Antonova Dedina).[5] Neskoršie došlo k zmene názvu dediny z Antalfalva na Šoltýska. Časť forgačovských majetkov sa nachádzala v tom čase (koncom osemnásteho storočia) v kokavskom katastri. Podľa dostupných údajov vlastnili Forgáčovci až polovicu Kokavy od roku 1595.[6] Založenie Šoltýsky súviselo s rozvojom priemyselnej výroby a najmä skla v okolitých dedinách a usadlostiach. Forgáčovci si uvedomili, že hlavným zdrojom ich príjmov v budúcnosti môžu byť zisky z manufaktúr a preto sa zamerali na ich zakladanie.

V roku 1750 založili prvú, manufaktúru na výrobu papiera v údolí Rimavice, 2 km severne od obce Kokava. V roku 1803 založili sklársku hutu na výrobu tabuľového skla v lokalite Dolina v údolí Rimavice cca 18 km severne od Kokavy. Ako kurivo pre roztavenie sklárskej suroviny (kremeňa) sa v sklárskych hutách v tom čase používalo suché bukové drevo. Využitie inej energie v tých časoch ešte nebolo v týchto lokalitách známe. K tomu bolo potrebné mnoho drevorubačov a povozníkov so záprahmi. Forgáčovci preto využili, možnosť, ktorú im ponúkol patent cisára Jozefa II. z roku 1785 o zrušení nevoľníctva a v roku 1796 najali verbovačov, ktorí im pomohli naverbovať a presídliť na ich majetky do severnej a severozápadnej časti kokavského katastra 134 rodín. Presídlenci, boli to drevorubači, ktorí prišli klčovať okolité bukové lesy, založili osady z ktorých neskoršie vznikli samostatné obce Šoltýska, Lom nad Rimavicou a Ďubákovo. Ďalší presídlenci vytvorili laznícke usadlosti Čremoš a Pereš.[7] Presídlenci najmä do Šoltýsky, boli z viacerých stolíc. Väčšina bola zo zvolenskej stolice, ale boli medzi nimi aj prisťahovalci z oravskej, abovskej, trenčianskej stolice a dokonca aj z moravského Hrozenkova.[8] Celkom bolo do Šoltýsky presídlených 53 rodín. V čase svojho vzniku patrila Šoltýska do Malohontského dištriktu, ktorý bol súčasťou Hontianskej stolice.[9]

Od roku 1803 patrila Šoltýska do novo vzniknutej Gemersko-Malohontskej stolice. V roku 1809 vznik samostatnej rímskokatolíckej farnosti. V r. 1834 ukončenie výstavby a vysvätenie kostola (Rožňavské biskupstvo).[10] Elektrický prúd bol do obce zavedený v r.1957. Počas reorganizácie štátnej správy v r. 1961 bola k Šoltýske pripojená aj miestna osada Ľubienka, ktorá dovtedy patrila pod obecný úrad Ipeľský potok. V r. 1967 bola do Šoltýsky vybudovaná miestna cestná prípojka (3 km) od štátnej cesty Kokava - Kriváň (táto bola daná do prevádzky v októbri 1938). Vodovod si občania svojpomocne vybudovali v r. 1973. V minulosti bol v obci v prevádzke vodný mlyn[4] a píla.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šoltýska

• Ing. Emil Rončák a kol.: Lom nad Rimavicou a okolie. Vydal Obecný úrad Lom nad Rim. v r. 2008.
• ŠA B. Bystrica. Fond Zbierka cirkevných matrík, Šoltýska, krabica 318.
• ŠA B. Bystrica, pobočka Lučenec, Notárske zápisy z NÚ Kokava nad Rim.
• Žilák, Kafka, Repčok - Sklárne v Malohonte - vydané Divadelným združením GUnaGU v Bratislave r.2001.
• Kolektív autorov: Monografia obce Málinec. Vydal Obecný úrad Málinec r. 2009
• Slovenský biografický slovník III. zväzok K-L.
• Slovenský biografický slovník V. zväzok R-T.
• Úradné noviny župy XVIII (Pohronskej) č. 13 z 15.júna 1925.
• KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1978. 532 s.

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci