Šiltron

Šiltron je skupina vojakov, ozbrojená kopijami a ďalšími drevcovými zbraňami (halapartne, oštepy), pomocou ktorých odvracajú útok nepriateľskej jazdy. Šiltron neznamená žiadne špeciálne zoskupenie alebo tvar vojenskej formácie. Sú dva zaznamenané prípady škótskych kruhových šiltronov: armáda Williama Wallacea pri Falkirku a jednotky Thomasa Randolpha počas prvého dňa bitky pri Bannockburne. Ale je mnoho prípadov lineárnych šiltronov: Glentrool, hlavná bitka pri Bannockburne, Mytone, Dupplin Muire, Culbleane, Halidon Hille, Neville's Crosse a Otterburne.

Hoci je šiltron považovaný hlavne za obrannú formáciu, nebolo to obranné použitie. Rozhodlo bitku Bannockburne. Robert Bruce cvičil svojich vojakov ako používať kopiju v útoku, čo vyžadovalo veľkú disciplínu, a zatlačil anglickú armádu na nevýhodný terén. Tento akt sa podobal útoku kopijí, ktorý priniesol víťazstvo pri Stirlingskom moste. Brusova nová taktika bola reakcia na zdrvujúcu porážku Škótov pri Falkirku (1298), kedy tradičné použitie šiltronu zlyhalo proti anglickým lukostrelcom.

Takticky je šiltron podobný terciom (španielska zmiešaná pechota, 3000 kopijníkov a mušketierov, hlavne počas talianskych vojen) a napoleonovým pechotným útvarom, ktoré oba slúžili na obranu proti jazde.