Šarlota I. (Luxembursko)

Narodila sa ako druhá dcéra veľkovojvodu Viliama IV. a Márie Anny Portugalskej.

Jej staršia sestra, veľkovojvodkyňa Mária-Adela, bola 14. januára 1919 prinútená k abdikácii. Šarlota nastúpila na jej miesto a musela sa potýkať s revolučnými náladami. V referende 28. septembra 1919 sa 77,8% voličov vyjadrilo pre zachovanie monarchie, nová ústava však výrazne obmedzila právomoci hlavy štátu. Na rozdiel od svojej sestry sa Šarlota rozhodla príliš nezasahovať do politických záležitostí.

Po nemeckej okupácii Luxemburska 10. mája 1940 utiekla Šarlota i s rodinou cez Francúzsko, Portugalsko a USA do Kanady a nakoniec do Londýna. V rokoch 1940 – 1944 sa cez rozhlasové vysielanie BBC stala symbolom luxemburskej nezávislosti. Do vlasti sa vrátila 14. apríla 1945.

12. novembra 1964 abdikovala v prospech svojho syna Jána. Zomrela 9. júla 1985 na rakovinu a bola pochovaná vo vojvodskej krypte luxemburskej katedrály Notre-Dame.

6. novembra 1919 sa vydala za svojho vzdialeného bratranca Félixa Bourbonsko-parmského (* 1893 - † 1970), brata cisárovnej Zity (ich spoločným prastarým otcom bol portugalský kráľ Michal I.) Mali šesť detí:

• Ján (* 1921)
• Alžbeta (* 1922 - † 2011)
• Marie-Adélaïde (* 1924 - † 2007)
• Marie-Gabrielle (* 1925)
• Charles (1927 - † 1977)
• Alix (* 1929)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šarlota I. (Luxembursko)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Šarlota Lucemburská na českej Wikipédii.