Blatina (vodný tok v Malých Karpatoch)

Blatina pramení v Malých Karpatoch pod hrebeňom spájajúcim vrchy Čmeľok a Čertov kopec a následne tečie juhovýchodne do Pezinka. V literatúre a na mapách možno nájsť minimálne nasledujúce 4 rôzne definície ďalšieho, teda spodného toku Blatiny:

• 1. Blatina končí v severnej časti obce Pezinok resp. niekde okolo Bratislavskej ulice v Pezinku (Pokračovanie Blatiny sa potom nazýva Pezinský potok resp. Šúrsky potok).
• 2. Blatina končí južne od Pezinka ústím do Šúrskeho kanála, čiže končí tam, kde sa začína Šúrsky kanál alebo inými slovami tam, kde sa končí Viničiansky kanál
• 3. Blatina končí ústím do Čiernej vody na severоvýchodnej hranici rezervácie Šúr, t. j. Blatina podľa tejto definície pozostáva z Blatiny podľa definície 2 a Starej Blatiny
• 4. Blatina končí ústím do Malého Dunaja pri obci Zálesie, t. j. Blatina podľa tejto definície pozostáva z Blatiny podľa definície 2 a Šúrskeho kanála (vrátane koncovej časti Šúrskeho kanála medzi vlastným kanálom a Malým Dunajom).

Treba dodať, že v minulosti sa Blatina (podľa definície 3 a teda automaticky aj podľa definícií 1 a 2) niekedy považovala za horný tok Čiernej vody, teda za súčasť Čiernej vody.

Podľa štandardizačných rozhodnutí ÚGKK SR do roku 2009 platila definícia 3, ale od roku 2009 platí definícia 2 (v roku 2009 bol totiž pre koncový úsek ústiaci do Čiernej vody oficiálne zavedený názov Stará Blatina).

Alternatívne názvy sú Blatnica (zriedkavé), Pezinský potok (obyčajne najmä pre časť nachádzajúcu sa v meste Pezinok alebo pre definíciu 4), Šúrsky potok (obyčajne najmä pre Starú Blatinu alebo Starú Blatinu a úsek po Bratislavskú cestu v Pezinku), Sajloch/Sajlok/Saulak (ľudové/nárečové názvy), Starý Sajloch (ľudový názov najmä pre definíciu 2). Staršie oficiálne názvy sú (spravidla definícia č. 3) Saulacke(n) či Hrubá dolina. Blatina podľa definície č. 4 sa niekedy na mapách označuje ako Šúrsky kanál či (staršie) kanál Blatina, toto označenie je ale nepresné, lebo kanál tvorí v skutočnosti len časť tohto toku a napríklad aj v zozname štandardizovaných názvov ÚGKK sa rozlišuje medzi Blatinou a Šúrskym kanálom.

Zdroje tejto kapitoly:[1][2][3][4][5][6][7][8][9]

Blatina pramení v Malých Karpatoch. Tečie cez Pezinok, Svätý Jur, Čiernu Vodu, Ivanku pri Dunaji а Zálesie, kde sa vlieva sa do Malého Dunaja.

Vodný tok je napájaný vodami Limbašského potoka, Fanglovského potoka, Javorníka, Račianskeho kanála a iných menších prítokov ktoré pritekajú z Malých Karpát.

V lokalite Svätého Jura od národnej prírodnej rezervácie Šúr, je tok Blatiny (podľa definície č. 3) z veľkej časti zregulovaný a nazýva sa (aj) Šúrsky kanál. Kanál končí pri stavidlách (hati) neďaleko obce Zálesie, ktoré zadržiavajú tok. Tesne pred haťou sa z ľavej strany kanála za výpustovým objektom odčleňuje Biela voda. Za haťou sa Blatina rozlieva do šírky max. 50 metrov a vytvára svoj najkrajší úsek. Dĺžka prírodnej, nezregulovanej Blatiny od hate po vtok do Malého Dunaja je cca 2 km.

Voda v Blatine za haťou prakticky stojí, výnimkou sú mesiace, kedy sa v Malých Karpatoch topí sneh alebo silné dažde. Okolie Blatiny tvorí súvislý lužný les, v ktorom je zastúpených viacero druhov vyššieho rastlinstva ako jelša, topoľ biely, čerešne a rôzne kry. Nájdeme tu niekoľko kolónií leknice žltej. Na mnohých do vody spadnutých stromoch rastú drevokazné huby, napr. sírovec. Žije tu niekoľko druhov vodného vtáctva (volavka popolavá, kačica divá, rybárik riečny...) a cicavcov (ondatra pižmová, vydra riečna...). Vyskytujú sa tu aj korytnačky, s najväčšou pravdepodobnosťou vypustené človekom. Blatina na svojom dolnom toku je obľúbeným rybárskym revírom, rybári ju vedú ako Šúrsky potok. Do Malého Dunaja sa vlieva tesne za mostom, pod ktorým je prirodzené prírodné táborisko, vhodné na bivak.

K Blatine, teda k jej najkrajšiemu, dolnému úseku, sa dá dostať z okolitých obcí Ivanka pri Dunaji, Zálesie či Most pri Bratislave.