Ľudová architektúra v Česku

Západné Čechy sú tvorené mierne zvlnenou zalesnenou krajinou s nížinami pri riekach, prechádzajúcou až do pomerne členitého terénu Českého lesa. Ide o oblasti Plzeňsko (Plzeň a okolie), Chodsko (Domažlice) a Český les na hraniciach s Bavorskom. V tejto oblasti prevládajú pôvodné jednopodlažné drevené stavby, ktoré boli často omazávané hlinou. Zo západu sem tiež prenikala nemecká tradícia poschodových hrazdených konštrukcií (okrem Chodska).

Táto oblasť sa približne kryje s dnešným Karlovarským a Ústeckým krajom na severozápade Čiech. V týchto v minulosti bohatých poľnohospodárskych krajoch vidieť značný vplyv nemeckej kolonizácie a nemeckého staviteľstva. Nedostatok dreva spôsobil pomerne rýchly prechod od zrubového domu ku murovaným stavbám. Drevená zostala iba obytná miestnosť domu kvôli lepším tepelnoizolačným vlastnostiam dreva, no postupne sa aj tá začala murovať z tehál. Nemecká kolonizácia poznačila jednopodlažné domy hlavne hrazdenou konštrukciou nad úrovňou prízemia, postupne sa ale začali stavať poschodové domy, pričom prízemie bolo murované z tehál alebo z kameňa (krušnohorský dom) a poschodie hrazdené.

Veľmi zaujímavým je typ chebského domu, ktorý má poschodie hrazdené hustejšie ako ostatné domy, pričom hrazdená konštrukcia je v štíte zvýraznená s dôrazom na jej výtvarné prevedenie.

Oblasť zaberá približne územie Libereckého kraja a severné časti Ústeckého kraja. Ako vo všetkých regiónoch, aj v oblasti severných Čiech sa vzhľadom na zalesnené aj nížinné územia prelína viacero stavebných typov tradičnej architektúry. Charakteristickým je tzv. dom severných Čiech, v rámci ktorého rozoznávame ešte dva stavebné typy: pojizerský dom a turnovský dom.

Hlavná časť regiónu prináleží k tzv. starému sídelnému územiu – osídlenému už od raného stredoveku. Hlavným typom domu od stredoveku bol prízemný trojdielny dom, ktorý sa v chudobnejších a lesnatých oblastiach budoval až do začiatku 19. storočia. Tieto drevené domy bývali poschodové v oblasti Mělníku a Mladej Boleslavi. V južnej časti kvôli nedostatku lesov prevládali murované domy. Zo severozápadu sem zasahovali i (často poschodové) nemecké hrazdené konštrukcie.

Oblasť východočeskej ľudovej architektúry sa kryje s Královohradeckým krajom, Pardubickým krajom a časti kraja Vysočina. Celý región sa dá rozdeliť ešte na tri podoblasti s typickou domovou zástavbou:

• Dom východných Čiech (Poličský dom)
• Dom severovýchodných Čiech (Krkonošký dom a Podorlický dom)
• Dom Českomoravskej vrchoviny[1]

V starších časoch v tejto oblasti prevládali zrubové konštrukcie domov, ktoré boli obkladané drevom, alebo omietané hlinou. S ubúdajúcimi lesmi sa začali domy viac budovať z hliny, prípadne z kameňa, ktorého tu bol dostatok. Táto oblasť by sa dala rozdeliť približne na štyri podoblasti.[2]

• Blata: Typickou stavbou pre nižšie položené oblasti Južných Čiech je tzv. blatský dom, ktorého názov je odvodený od nárečového slova blato (rašelina), ktorá sa získavala pri vysušovaní močiarov v snahe získať poľnohospodársku pôdu.
• Šumava: V hornatejšej Šumave sa pomerne dlho udržal zrubový typ domu, ktorý bol krytý spravidla šindľom a mal výraznú polvalbu.
• Pošumavie: Relatívna izolovanosť a členitosť územia vyformovali špecifické formy ľudovej architektúry. Miešajú sa tu tradície stavania zo všetkých stavebných materiálov s využitím množstva archaických prvkov.
• Horažďovicko: Prevláda kamenné murivo, zadná časť domu býva často dvojpodlažná.

Tento región je vymedzený pohorím Jeseníky a Moravskosliezskymi Beskydami na hranici so Slovenskom. Tvorí ho najmä územie českého Sliezska s centrálnou časťou okolo Ostravy a povodia rieky Odra. Terén je prevažne hornatý, s výnimkou okolia Ostravy, ktoré bolo zasiahnuté priemyslom (ťažba uhlia) a preto sa tu tradičná architektúra takmer nezachovala.[3] Región možno rozdeliť na tri základné oblasti:

• Jesenická oblasť – hornatá, z hľadiska kolonizácie najmladšia, s prízemnými, pôvodne drevenými domami pokrytými šindľom a neskôr murovanými stavbami krytými miestnou bridlicou. Ako vo väčšine horských oblastí, vyznačujú sa výraznou, strmou strechou.
• Opavská oblasť v okolí Opavy sa vyznačuje takisto prízemnými domami, ktoré sú charakteristické podstienkom, pristavaným pred vstupom do obydlia.
• Tešínskosliezska oblasť sa vyznačuje dvoma typmi obytných stavieb: v okolí Ostravy je to prízemný, zrubový dom s valbovou strechou a na úpätí Beskýd je strecha sedlová s podlomenicou.

Valašské chalupy z Nového Hrozenkova

Oblasť Strednej Moravy je geograficky vymedzená Jeseníkmi, Brnianskou vrchovinou a severnou časťou Karpát. V súčasnosti sa približne kryje so Zlínskym a čiastočne s Olomouckým a Juhomoravským krajom. Delí sa na tri základné oblasti:

• Valašská oblasť je západná, hornatá časť Strednej Moravy na úpätí Karpát, ktorú kolonizovali až v 16. storočí Valasi. Keďže toto etnikum do značnej miery kolonizovalo aj oblasť severného Slovenska, má tunajšia architektúra viacero spoločných prvkov s ľudovou architektúrou na Slovensku. Ide najmä o výraznú, šindľom pokrytú strechu s väčšou i menšou podlomenicou, ktorá mohla byť zakončená polvalbou alebo kuklou, pričom štítová časť bola ozdobne doštená. Zástavba bola kvôli náročnému terénu väčšinou rozvoľnená.
• Hanácka oblasť zaberá nížinné oblasti v okolí stredného toku rieky Morava. Ľudová architektúra sa tu prelína s architektúrou západného Slovenska – domy sú murované z nepálenej hliny, kryté sú slamou a omazávané hlinou. Orientované sú okapom do ulice a často sa vyskytuje žudro.
• v Horáckej oblasti na Českomoravskej vrchovine prevažuje drevo s ozdobne došteným štítom, neskôr sa však uplatnili aj murované konštrukcie, ale obmedzovali sa na prízemie domu. Domy mali podlomenice, ktoré často neskôr nahradila výrazná rímsa.

Geograficky je ľudová architektúra Južnej Moravy ohraničená približne Českomoravskou vrchovinou, Brnianskou vrchovinou a južnou časťou Bielych Karpát. Dá sa rozdeliť na viacero oblastí, najvýraznejšie sú však dve:

• Slovácko na dolnom toku Moravy, vo východnej časti v styku so Záhorím ide o typicky nížinnú murovanú architektúru so slamenou strechou, steny sú omazané hlinou a boli často zdobené ornamentami, vrátane maľovaného žudra. V západnej časti, ktorá je viac hornatá, sa však prevažne uplatňovali drevené konštrukcie omazávané hlinou.
• Dyjsko-svratecká oblasť v západnej časti Južnej Moravy je čiastočne ovplyvnená Slováckom a Hanáckou oblasťou na strednej Morave, charakteristická je murovanými domami orientovanými okapom do ulice. Niekedy sa vyskytuje žudro a uplatňujú sa tu aj dobové barokové vplyvy (sedliacky barok).