Ľubomír Hrivnák

Narodil sa v Bratislave. Po štúdiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1948 – 1952 nastúpil na svoju alma mater ako asistent. V rámci ašpirantúry študoval v Prahe u zakladateľa českej školy teórie tuhých látok Zdeňka Matyáša. Ako prvý na Slovensku sa začal zaoberať touto problematikou a získal titul CSc. za prácu Vznik excitónu nežiarivou rekombináciou elektrónu a diery.

V roku 1961 prešiel na Vysokú školu dopravnú v Žiline, kde sa v roku 1964 habilitoval a stal sa vedúcim Katedry fyziky. V rokoch 1968 – 1969 bol prodekanom Strojnícko-elektrotechnickej fakulty VŠD. Za politické postoje v tomto období bol v roku 1969 odvolaný z funkcie prodekana a v roku 1971 aj z funkcie vedúceho katedry. Po návrate do Bratislavy v roku 1974 pracoval v Elektrotechnickom ústave Slovenskej akadémie vied, kde v roku 1984 obhájil doktorskú dizertáciu prácou Neohmický transport v polovodičoch. Inauguračné pokračovanie absolvoval v roku 1990 na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave. Spočiatku sa venoval štúdiu Fröhlichovho hamiltoniánu a stanoveniu podmienok, kedy sa dva elektróny v polárnom dielektriku môžu priťahovať v dôsledku elektrónovo-fonónovej interakcie. V tých časoch to bol ústredný problém kvantovej teórie tuhých látok. Počas jeho pôsobenia sa v Žiline okolo neho vytvorila silná skupina, ktorá rozvíjala výskum tuhých látok ultrazvukovými metódami a dosiahla vynikajúce výsledky i uznanie.

Šírka jeho vedeckých záujmov bola mimoriadne veľká: zaoberal sa nežiarivou rekombináciou elektrónu a diery, kvantovým Hallovým javom, Bohmovým–Aharonovým efektom i neparabolickými disperznými zákonmi v polovodičoch. Odvodil poloempirický vzťah medzi mriežkovou konštantou polovodičov, ich šírkou zakázaného pásma a parametrami disperzného zákona vodivostných elektrónov. Ako prvý v dejinách fyziky na Slovensku prednášal o kvantovej teórii tuhých látok a popri profesorovi Jánovi Fischerovi aj o elektrónovej štruktúre atómov a molekúl. Vďaka jeho úsiliu a pod jeho vedením vznikla kniha Teória tuhých látok, ktorá bola prvou publikáciou svojho druhu v Česko-Slovensku a vyšla v dvoch vydaniach. Ešte na Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave založil v roku 1961 spoločne s profesorom Milanom Petrášom seminár z teoretickej fyziky. Po príchode na Elektrotechnický ústav SAV zasa viedol seminár z fyziky polovodičov. V rokoch 1969 – 1971 bol prvým predsedom Fyzikálnej sekcie Jednoty slovenských matematikov fyzikov. V tejto funkcii sa zúčastnil v roku 1969 na zakladacom zasadnutí Európskej fyzikálnej spoločnosti a bol zvolený za člena jej prvej rady.

Zomrel 30. augusta 1993 v Bratislave.

• Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.