Čiapočkovce

Čiapočkovce alebo čiapočky (lat. Monoplacophora) sú trieda schránkovcov. Oválne telo majú z chrbtovej strany kryté jednodielnou čiapkovitou schránkou, ktorá je spojená s telom ôsmimi pármi dorzoventrálnych svalov.

čiapočkovce
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva prvoústovce (Protostomia) Skupina špirálovce (Spiralia) Línia trochofórovce (Trochozoa) Nadkmeň (superphylum) Eutrochozoa Kmeň (phylum) mäkkýše (Mollusca) Podkmeň (subphylum) schránkovce (Conchifera) Trieda (classis) čiapočkovce (Monoplacophora)
Vedecký názov
Monoplacophora Odhner, 1940
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Hlava je malá, ale zreteľne oddelená, ústna dutina je už s radulou. Anus má ešte terminálnu polohu (čo u ostatných tried už nikdy nepozorujeme). Nervová sústava je podobná ako u chitónov, je v podstate rebríčková. Z receptorov pozorujeme statocysty, pár predústnych tentakúl a subradulárny senzorický orgán. Niektoré vnútorné orgány – žiabre, metanefrídie, komisúry nervovej sústavy – majú výrazne segmentálne usporiadanie, ide však o orgány ektodermálneho pôvodu. Problémy ale môžu nastať, keď zistíme, že segmentácia sa týka aj niektorých orgánov mezodermálneho pôvodu: majú 2 páry gonád (čo je v živočíšnej ríši zriedkavý stav) a 6 párov metanefrídií, z nich však 1. pár nie je spojený s coelomom. Takáto stavba tela by mohla zvádzať k predstavám o bližšom príbuzenstve s obrúčkavcami. Coelom čiapočkovcov však nevzniká rastom postlarválnych článkov na konci tela metatrochofóry, ale druhotným rozpadom.

Dnes sa trieda jednoznačne považuje za veľmi starobylú slepú vývojovú vetvu. Čiapočkovce boli dlhú dobu známe len z vzácnych, veľmi starých fosílií z kambria až devónu (živočíchy, čo sa nám týmto spôsobom zachovali, žili pred 400 – 550 miliónmi rokov). Objavenie recentných druhov preto spôsobilo zoologickú senzáciu, takmer porovnate1nú s nálezom Latimeria chalumnae. V hlbočinách západného pobrežia Mexika bola r. 1952 objavená Neopilina galatheae a neskôr ďalšie 3 – 4 druhy, viazané tiež prevažne na abysál amerického kontinentu.