Čeľustnatky

	čeľustnaté
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	prvoústovce (Protostomia)
Skupina	špirálovce (Spiralia)
Línia	trochofórovce (Trochozoa)
Nadkmeň (superphylum)	Eutrochozoa
Kmeň (phylum)	obrúčkavce (Annelida)
Trieda (classis)	pijavice (Hirudinea)
Rad (ordo)	čeľustnaté (Gnathobdellae)
Vedecký názov
	Gnathobdellae
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Čeľustnatky (iné názvy: čeľustnaté pijavice, pijavice čeľustnaté [1], čeľustnaté[2] ; Gnathobdellae) je rad pijavíc. Ústa majú v prednej prísavke, vyzbrojené troma chitinóznymi ozubenými čeľusťami; chobot chýba. Krv je červená. Oplodnenie sa uskutočňuje pomocou penisu.

Najznámejším druhom je pijavica lekárska (Hirudo medicinalis}. Je tmavá s červenohnedým mramorovaním. V minulosti ju chovali a používali na vyciciavanie krvných podliatín. Táto tradícia sa v niektorých častiach Európy opäť vracia, pretože použitím pijavíc sa dosahujú veľmi pozitívne liečebné výsledky. Tento druh je však vzácny – žije len na niekoľkých lokalitách na juhu Slovenska. K dravým druhom patrí pijavica veľká (Haemopis sanguisuga), ktorá sa živí menšími vodnými živočíchmi.

Zdroje

čeľustnatky. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 42.
cloud1.edupage.org, [cit. 2018-06-21]. Dostupné online.

PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[1] čeľustnatky. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 42.

[2] ud1.edupage.org, [cit. 2018-06-21]. Dostupné online.