Územné nároky na Antarktídu

V súčasnosti vznáša územné nároky na územie v Antarktíde sedem rôznych štátov. Ich požiadavky sa dajú chápať ako formálne, pretože politický štatút Antarktídy upravuje Antarktická zmluva (konkrétne článok 4), ktorá bola uzavretá 1. decembra 1959 vo Washingtone a vstúpila do platnosti 23. júna 1961. Antarktická zmluva upravuje využívanie územia južne od 60° južnej zemepisnej šírky vrátane plávajúcich šelfových ľadovcov. Najdôležitejšími bodmi zmluvy sú mierová vedecká spolupráca, zákaz vojenského využitia a pozastavenie všetkých nárokov na suverenitu nad akoukoľvek časťou Antarktídy (na súčasných mapách sú aj naďalej vyznačované nároky jednotlivých krajín, ktoré nimi boli vznesené pred rokom 1959, pretože neboli zrušené, ale len pozastavené).[1]

Územné nároky na antarkické územie podľa Antarktickej zmluvy:

██ Argentína

██ Austrália

██ Čile

██ Francúzsko

██ Nový Zéland

██ Nórsko

██ Spojené kráľovstvo

Prehľad území

Všetky nárokované územia sú kruhové výseky kružnice so stredom na južnom póle a obvodom umiestneným rovnobežke 60° južnej zemepisnej šírky. Jedinou výnimkou je ostrov Petra I., ktorý netvorí takýto sektor. Občas sa k Antarktickému zmluvnému systému mylne priraďujú aj blízke subantarktické ostrovy severne od 60° j.z.š., ktoré tým nespĺňajú podmienky aby podliehali Antarktickej zmluve (Bouvetov ostrov, Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy, Crozetove ostrovy, Kergueleny a Heardov ostrov a Macdonaldove ostrovy).

Územné nároky Spojeného kráľovstva, Čile a Argentíny sa prekrývajú. Na kontinente sa nachádza aj územie, ktoré si nikto nenárokuje. Ide o Zem Márie Byrdovej, ktorá sa rozkladá medzi Rossovou dependenciou a Čilským antarktickým územím. V minulosti si časť územia Antarktídy (Nové Švábsko) nárokovalo aj nacistické Nemecko.

Oficiálne nároky
Vlajka Názov teritória Nárokujúci štát Vymedzenie poludníkmi Rok Mapa
 Adelina Zem Francúzsko od 142°E do 136°E [2] 1924
Argentínska Antarktída Argentína od 25°W do 74°W [3] 1943
Austrálske antarktické teritórium Austrália od 160°E do 142°E
od 136°E do 45°E [4]		 1933
Čilské antarktické teritórium Čile od 53°W do 90°W [5] 1940
Britské antarktické územie Spojené kráľovstvo od 20°W do 80°W [6] 1908
Zem kráľovnej Maud Nórsko od 45°E do 20°W [7] 1939
Ostrov Petra I. 68°50′J 90°35′Z [8] 1929
Rossova dependencia Nový Zéland od 150°W do 160°E [9] 1923

Historické nároky
Teritórium Nárokujúci Obdobie Mapa
Nové Švábsko Nemecko 1939 – 1945
(niekdajší protektorát Nemecka)

Referencie
  1. Secretariat of the Artarctic Treatry [online]. The Antarctic Treaty, [cit. 2012-06-03]. Dostupné online. (anglický)
  2. La Terre Adélie (Antarctique) [online]. Terres australes et antarctiques françaises, [cit. 2012-07-10]. Dostupné online. (francúzsky)
  3. ARGENTINA EN LA ANTÁRTIDA [online]. El Instituto Antártico Argentino, [cit. 2012-07-10]. Dostupné online. (španielsky)
  4. Australian Antarctic History [online]. Australian Government, Australian Antarctic Division, [cit. 2012-07-10]. Dostupné online. (anglický)
  5. FIJA TERRITORIO CHILENO ANTARTICO [online]. MINISTERIO DE RELACIONES EXTERIORES DE CHILE, [cit. 2012-07-10]. Dostupné online. (španielsky)
  6. BRITISH ANTARCTIC TERRITORY TODAY [online]. Foreign & Commonwealts Office, [cit. 2012-07-10]. Dostupné online. (anglický)
  7. Dronning Maud Land [online]. [Cit. 2012-07-10]. Dostupné online. (norsky)
  8. Peter I Øy [online]. Norsk Polarinstitutt, [cit. 2012-07-10]. Dostupné online. (nórsky)
  9. New Zealand and Antarctica [online]. [Cit. 2012-07-10]. Dostupné online. (anglický)

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Územní nároky na Antarktidu na českej Wikipédii.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.