Óon
Óon (starogr. ὠόν – óon) je typ starogréckej nádoby.[1][2]
Óon, nádoba v tvare vajca s menším otvorom, s podstavcom alebo bez neho, sa používal hlavne ako pohrebný dar. Zvyčajne mal menšie rozmery (cca 5 až 10 cm) a bol zdobený jednoduchými figurálnymi scénami (čiernofigúrovými alebo červenofigúrovými) alebo ornamentami.[2] Okrem týchto malých keramických váz (datovaných od začiatku 5. stor. pred Kr.) sa v hroboch našli ojedinele aj mramorové, terakotové alebo i skutočné vajcia. V starovekom Grécku óon nebol nikdy veľmi rozšírený.[3]
Zaujímavým je aténsky červenofigúrový óon so zobrazením (dnes uložený Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku), ktoré sa interpretuje ako únos Heleny trójskym princom Paridom.[2] Tvar tejto nádoby je veľmi vhodný, pretože sa Helena podľa jednej verzie spolu Klytaimnéstrou a bratmi Kastorom a Polydeukom zrodili z vajca uloženého na brehu mora.[4]
Referencie a bibliografia
- John Boardman. Schwarzfigurige Vasen aus Athen. Mainz : Von Zabern, 1977. ISBN 3-8053-0233-9. S. 195.
- Ritual, Oon
- Metropolitan Museum of Art (New York, N.Y.), Carlos A. Picón, Richard Daniel De Puma. Art of the Classical World in the Metropolitan Museum of Art. New York : Metropolitan Museum of Art, 2007. ISBN 978-15-8839-217-6. S. 434.
- Atlas mytológie. Bratislava : Ikar, 2001. ISBN 80-551-0152-3. S. 35.