Ábel Kráľ

Vyštudoval odbor slovenský a ruský jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde až do roku 1989 pôsobil v Kabinete fonetiky, od roku 1971 ako riaditeľ. Zaoberal sa slovenskou ortoepiou a je autorom kodifikačnej monografie Pravidlá slovenskej výslovnosti. Viac ako 5 rokov pôsobil ako štipendiát renomovanej Alexander von Humboldt Stiftung a hosťujúci profesor na univerzitách v Kolíne nad Rýnom a Bonne.

Po roku 1988 bol zamestnaný v Ústave kybernetiky Slovenskej akadémie vied, kde sa ako jediný pracovník s humanitným vzdelaním viedol Oddelenie analýzy a syntézy reči a neskôr bol riaditeľom Laboratorií umelej inteligencie.

Vo voľbách roku 1992 bol zvolený za HZDS do slovenskej časti Snemovne národov, kde pôsobil do zániku Česko-Slovenska v decembri 1992.

V rokoch 1993 – 1998 bol slovenským veľvyslancom vo Švajčiarsku. Potom sa vrátil k lingvistike, od roku 1998 bol vedúcim Katedry slovenského jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je členom ortoepickej komisie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV. Publikoval množstvo odborných štúdií a monografií.

• Pravidlá slovenskej výslovnosti

• Ábel Kráľ v parlamente
• Jazykovedec Ábel Kráľ sa v piatok dožíva 75 rokov (2007)
• 30 otázok pre Ábela Kráľa (2011)
• Publikácie 1976–1985
• Publikácie 1986–1995
• Publikácie 1996–2000
• Publikácie 2001–2005
• Publikácie 2005–2010 (str. 242–244)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ábel Kráľ na českej Wikipédii.