Zubná kefka
Zubná kefka je nástroj používaný so zubnou pastou na čistenie zubov. Hlavná funkcia je prevencia zubného kazu a zápalov ďasien. Oba tieto deje sú spôsobené zubným plakom, ktorý sa odstraňuje zubnou kefkou.
História
Prvého predchodcu zubnej kefky používali Sumeri, datuje sa do obdobia okolo roku 3000 pred Kr. Tieto špáradlá zo zlata používali Asýrčania, Babylončania a starí Číňania. Starí Egypťania používali ako zubnú kefku drevenú paličku na žutie. Bol to kúsok tenkej vetvičky, ktorý bol na konci rozstrapkaný. Prvý patent na výrobu zubnej kefky, takej ako poznáme dnes, zaevidovali v roku 1857 v USA. Vlákna sa najprv vyrábali zo zvieracích štetín, nylonové sa začali používať od roku 1938. Vynálezcom bola firma DuPont.
Ideálna kefka
Ideálna kefka má umelé vlákna z nylonu, ktoré sú husto osadené na veľmi krátkej pracovnej časti, nie dlhšej ako 2,5 cm. Vlákna sú mäkké alebo „super“ mäkké a na konci zaoblené. Zastrihnuté sú narovno. Pracovná časť je pevne spojená s rukoväťou, nie ohybne. Vlákna nie sú ohnuté do strany, ani po dlhšom používaní. Kefka sa dá ľahko otestovať bruškom prsta. Lepšie kefky sú na dotyk jemnejšie.
Kefku treba pravidelne vymeniť za novú, typicky každé 3 mesiace.
Použitie
Zubný hygienik môže v rámci pravidelnej prehliadky poučiť pacienta o správnej metóde čistenia zubov. Kefka by mala byť používaná nielen na čistenie zubov, ale aj ďasien. Kefku treba priložiť na hranicu medzi zubom a ďasnom s vláknami otočenými kolmo na plochu zubu. Následne sa vykonávajú krúživé pohyby jemným tlakom. Takýmto spôsobom sa umyje vnútorná (jazyková) aj vonkajšia (lícna) strana zubu. Krúživými pohybmi sa umyje aj vrchná strana zubu.
Ideálne je pohybovať kefkou len od ďasien k zubom, obzvlášť pri chorých ďasnách alebo citlivých zuboch. Z vrchnej strany len od zadných zubov k predným. Krúživé pohyby sú ale preferované väčšinou pacientov pretože sú ľahšie a rýchlejšie.
