Zlá výchova

Sondáž ľúbostného vzťahu medzi dvomi maloletými chlapcami, pedosexuálnej lásky katolíckeho kňaza k chlapcovi, ale aj života homosexuálov, transsexuálov, transvestitov a narkomanov, to je tematická a motivická paleta, ktorá sa v almodóvarovskej poetike mení na postmodernú hru so žánrom melodrámy, predostierajúcou svojskú, originálnu koncepciu základného hnacieho impulzu človeka - vášne. Nemoralizujúca, empatická výpoveď rozvrstvuje množstvo metafilmových a metatextových narážok a otvára tabuizované otázky súčasnej spoločnosti.

V 80. rokoch sa v Madride stretávajú dvaja muži - herec Ignacio a režisér Enrique, ktorých spája spoločná minulosť, detstvo strávili v katolíckej škole pre chlapcov. Enrique sa rozhodne natočiť nový film podľa scenára, ktorý napísal Ignacio a ktorý je inšpirovaný ich detstvom a ich spoločným prvým ľúbostným vzťahom. Počas získavania podkladov pre svoj film Enrique zisťuje, že Ignacio nie je ten, za koho sa vydáva. Je to Juan, brat Ignacia, ten zomrel na predávkovanie drogami. K rozuzleniu príbehu prispieva aj bývalý kňaz a riaditeľ katolíckej školy, otec Manolo, ktorého začne Ignacio vydierať a žiada od neho peniaze. Tak sa stretáva s Juanom, ktorý žije so svojim bratom a stanú sa milencami. Nakoľko Ignacio neupustí od finančných požiadaviek, Juan s Manolom sa rozhodnú, že sa ho zbavia. Predávkujú ho heroínom, aby to vyzeralo ako nešťastná náhoda. Film sa končí v momente, keď Enrique konfrontuje Juana, ktorý odchádza z jeho domu, pričom mu podá kúsok papiera, na ktorom je odkaz od Ignacia napísaný tesne pred jeho smrťou.