Zdeněk Kluka

O hudbu sa zaujímal od detstva, od druhej triedy sa učil hrať na akordeón, neskôr začal hrať na bicie.[2] Hudobnú kariéru začínal koncom prvej polovice 60. rokov 20. storočia v brnianskej skupine Vulkán, z ktorej ale v roku 1966 spoločne s basgitaristom Janom Hubáčkom odišiel a založil skupinu Atlantis.[3]Táto skupina sa stala úspešnou najmä po príchode Hany a Petra Ulrychových o rok neskôr, v roku 1968 im vyšlo niekoľko singlov. V rokoch 1967 a 1968 Atlantis vystupoval v západnom Nemecku.[4]

Po organizačných problémoch práve v západnom Nemecku, Kluka z Atlantisu odišiel a na jeseň 1968 spoločne s gitaristom a spevákom Pavlom Váněm založil skupinu The Progress Organization, s ktorou bubeník na dlhý čas spojil svoju kariéru.[2] Po príchode klávesistu Jana Sochora a basgitaristu Emanuela Sideridisa začali The Progress Organization skúšať, prvý koncert odohrali 3. apríla 1969 v brnianskej Redute.[5] Skupina bola úspešná, ešte v roku 1969 hrali napríklad ako predskupina americkej skupiny The Beach Boys, ktorá vystúpila na brnianskom zimnom štadióne.[2] Začínajúca normalizácia ale príliš nepriala hudbe tohto typu, preto The Progress Organization v druhej polovici roku 1970 ukončili činnosť. Znova sa zišli ešte v januári 1971 kvôli nahrávaniu svojho prvého albumu Barnodaj a potom ešte niekoľkokrát počas toho roku na jednotlivé koncerty.[6]

Zdeněk Kluka prešiel spoločne s Janom Sochorom a Emanuelom Sideridisom späť do Vulkánu, ktorý bol premenovaný na Skupinu Aleša Sigmunda. Skupina sprevádzala popové spevácke duo Martha a Tena.[7] V roku 1972 vytvorili Kluka so Sochorom novú skupinu, ktorá sprevádzala tentoraz pesničkára Boba Frídla. O dva roky neskôr sem prišiel aj Pavel Váně. Jediný člen pôvodných The Progress Organization, ktorý chýbal, bol Emanuel Sideridis, ktorý sa medzitým presťahoval do Grécka a v Skupine Jana Sochora ho nahradil Pavel Pelc.[7]

Táto štvorica (Kluka – Váně – Pelc – Sochor) začala od roku 1976 vytvárať druhý album skupiny The Progress Organization, pričom názov skupiny sa musel zameniť za bezvýznamové slovo Barnodaj. Platňu nahrali v roku 1977, šlo o monotematický album s názvom Mauglí. V tom čase už ale bola obnovená i koncertná činnosť skupiny, hudobníci začali používať názov Progres 2, obsadenie sa čiastočne zmenilo.

Na jar 1978 mal premiéru dlho pripravovaný audiovizuálny projekt Dialog s vesmírem, s ktorým Progres 2 pod vedením Zdeňka Kluku obišli do roku 1980 celé Česko-Slovensko. V roku 1978 sa ukončila spolupráca s Bobom Frídlom a členovia sa začali plno venovať rockovej hudbe.[7] Začiatkom 80. rokov nasledoval projekt Třetí kniha džunglí a v roku 1983 Mozek. To už bol definitívnym lídrom skupiny práve Zdeněk Kluka, keďže frontman Pavel Váně zo skupiny odišiel v roku 1980. V roku 1987 nahrala skupina piesňový album Změna!, potom sa štýl skupiny celkom zmenil. So Zdeňkom Klukom zostal len klávesista Milan Nytra a pod vedením týchto dvoch hudobníkov (a pod názvom Progres-Pokrok) vznikol projekt Otrava krve, paródia na budovateľské piesne a nadšenie 50. rokov 20. storočia, čo v tom čase bol odvážny počin.[8] V roku 1990 ale Progres-Pokrok svoju činnosť ukončil. Obnova skupiny s niektorými pôvodnými hudobníkmi (Kluka, Váně, Pelc) sa uskutočnila v roku 1992 a odvtedy koncertuje Progres dodnes.[8] Zdeněk Kluka je jediným členom skupiny, ktorý v nej pôsobil nepretržite od roku 1968 (s výnimkou prestávok, kedy skupina nehrala).

Od konca 70. rokov 20. storočia pôsobí Zdeněk Kluka aj ako skladateľ scénickej hudby pre divadelné predstavenia.[9] Významná je jeho spolupráca najmä s brnianskym divadlom Husa na provázku (napríklad inscenácie Červený smích, Stříbrný vítr, Shakespearománie, Báječná léta pod psa, Babička, Inženýr lidských duší či Švejk), píše hudbu aj pre ďalšie divadlá nielen v moravskej metropole (Mestské divadlo Brno, divadlo Radost, Mestské divadlo Zlín, Jihočeské divadlo, Národní divadlo). Zdeněk Kluka spolupracuje aj s televíziou, autorsky sa podieľal na hudbe k niektorým televíznym filmom (Papírový most či Taťka), napísal hudbu aj pre slovenské večerníčky Pafka, Ňuf a Hryzka, Pampúšik.[9]

V roku 1999 bola založená skupina Čankišou, ktorá hrá world music – tzv. hudbu (fiktívneho) ľudu Čanki. Jedným z ich členov sa stal aj Zdeněk Kluka, ktorý sa za bicími strieda so svojim synom Janom. Okrem bicích hrá Kluka v skupine aj na ďalšie nástroje ako balafón, blasakoredeón a akordeón.[10] Čankišou koncertovali napríklad v Pakistane či na Réunione a doteraz vydali niekoľko albumov.

• 1968 – „Jen o to mi nejde“ (singel)
• 1968 – „Wine or Love“ (singel)

Pozri kompletná diskografia Progres 2.

• 1970 – Dál než slunce vstává (album)

• Hudba lidu Čanki (2000)
• Densé Ju (2002)
• Gamagaj (2004)
• Ukopnutý palec (2007, soundtrack ku knihe Ukopnutý palec aneb Příběhy lidu Čanki)
• Best of 1372–2007 (2007, kompilácia)
• Lé La (2008)
• Faÿt (2011)