Zasvätený život

Treba rozlišovať pustovníkov (eremiti) a mníchov, pretože mníšsky spôsob života je typický spoločným životom v kláštornom spoločenstve. Pustovníci by mali zložiť do rúk diecézneho biskupa profesiu troch evanjeliových rád, zasväcujú život Bohu na spásu sveta prísnym odlúčením sa od sveta, tichom samoty, modlitbou a pokáním.

Mníšsky život na kresťanskom Východe sa objavil už na počiatku kresťanstva v 3. storočí a existuje najmä uprostred pravoslávnych cirkví. Pre mníchov je charakteristické: ustavičná modlitba, uvažovanie nad Božím slovom (lectio divina), pôst, mlčanie, život v kláštornom spoločenstve alebo v pustovni. Rovnako aj na Západe sa praktizoval mníšsky život a vznikali rôzne formy ktoré patrili do tzv. cenobitskej alebo eremitskej tradície. Západné mníšstvo bolo inšpirované sv. Benediktom. Od iných foriem sa rehoľný život odlišuje predovšetkým verejnou profesiou evanjeliových rád (teda verejným zložením sľubu chudoby, čistoty a poslušnosti), spoločným životom a svedectvom kresťanského života. Je to trvalý životný stav veriaceho človeka. Mnísi (mníšky) si volia uzavretý priestor (tzv. klauzúra) ako prostredie ktoré je prejavom radikálnej chudoby (zrieknutie sa nielen vecí, ale aj priestoru, kontaktov atď.).

• kontemplatívny (mníšsky) rehoľný život – venujú sa prevažne modlitbe
• apoštolský rehoľný život – venujú sa prevažne apoštolskej činnosti

• mníšske (kontemplatívne):
  • Rád svätého Bazila Veľkého (Baziliáni, OSBM) – gréckokatolícky
  • Rád svätého Benedikta (Benediktíni, OSB)
  • Cisterciáni (OCist- pôvodní cisterciáni, OSCO/OCR – cisterciáni prísnej observancie – trapisti)
  • Studiti
  • Kamalduli (OSBCam)
  • Kartuziáni (OCart)
• kontemplatívno-apoštolské a apoštolské:
  • Karmelitáni (OCarm – „obutí“, nereformovaní; OCD – bosí)
  • Rád menších bratov (Františkáni, OFM)
  • Rád menších bratov konventuálov minoritov (Minoriti, OFMConv)
  • Rád menších bratov kapucínov (Kapucíni, OFMCap.)
  • Klarisky
  • Rehoľa kazateľov (Dominikáni, OP)
  • Premonštráti (Kánonický rád premonštrátov, OPraem.)
  • Spoločnosť Ježišova (Jezuiti, SJ)
  • Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa (Redemptoristi, CSsR)
  • Spoločnosť Božieho Slova (Verbisti, SVD)
  • Misionárky lásky (Sestry Matky Terezy, MC)
  • Vincentíni (lazaristi, Misijná spoločnosť sv. Vincenta, CM)
  • Saleziáni Don Bosca (Saleziáni, SDB)
  • Piaristi (SchP)
  • Kongregácia školských sestier de Notre Dame (ŠSND)

Sú formou zasväteného života, v ktorej ľudia záväzkom prijímajú evanjeliové rady a udržujú vzájomné spoločenstvo so sekulárnym spôsobom života.

Inštitúty sa delia na

• laické
• klerické
• miešané.

Podľa záväznej terminológie inštitúty, ktoré z vôle zakladateľa alebo na základe uznanej tradície nemajú charakter ani cieľ spojený s vykonávaním kňazských sľubov, sa nazývajú sa laickými inštitútmi [1]

• spoločenstvo Fatima
• malé sestry a malí bratia Ježišovi

K predchádzajúcim formám zasväteného života sú príbuzné spoločnosti, ktorých muži a ženy bez evanjeliových rád (rehoľných sľubov) sledujú svoj apoštolský cieľ žijúc spoločným životom, zachovávaním vlastných stanov. V týchto spoločenstvách nie je výnimkou sa zaviazať sľubmi, ktoré majú osobitný charakter a odlišujú sa od rehoľných aj sekulárnych inštitútov.

Tieto spoločnosti vznikli a vznikajú po Druhom vatikánskom koncile. V mnohých prípadoch sú podobné iným už jestvujúcim spoločnostiam. Vznik a pôsobenie musí potvrdiť cirkevná autorita, ktorá preskúma autentickosť, činnosť, šírenie spoločnosti.

Najznámejšie spoločnosti apoštolského života:

• spoločenstvo Fokoláre

Sú to ženy, ktoré sa so schválením Cirkvi (prostredníctvom biskupa) rozhodli žiť v stave trvalého panenstva alebo trvalej čistoty v miestnej cirkvi. Neskladajú teda sľub poslušnosti a chudoby.

Diecézny biskup ich podľa liturgického obradu (consecratio virginum) zasvätí Bohu a odovzdá ich službe Cirkvi. Stav zasvätených pannien zaväzuje ženu žijúcu vo svete (alebo rehoľníčku) k modlitbe, pokániu, službe blížnym a apoštolskej práci podľa stavu a charizmy akú dostala. Aby mohli vernejšie zachovávať svoje predsavzatie môžu žiť spoločne. Najbližšie spoločenstvo existuje v Prahe. Je možné sa stretnúť aj so spoločenstvom vdovcov, ktorý sa zasvätili Bohu.

Ľudovo nazvaný terciári. Osobitná forma účasti veriacich laikov na zasvätenom živote, ktorí sú tzv. pridružení členovia nejakej komunity. Podieľajú sa na živote a venujú sa apoštolátu rehoľného spoločenstva. Majú určitý okruh kompetencií, čím sa podieľajú na činnosti daného spoločenstva.

Najznámejší laickí dobrovoľníci:

• Františkánsky svetský rád
• tretí rád sv. Dominika
• JEV - jezuitskí dobrovoľníci
• Saleziánski dobrovoľníci

Laické združenie Pro Deo et Fratribus – Rodina Panny Márie (skatka PDF) a Laicke združenie sestier Nepoškvrneného Srdca Panny Márie Fatimskej