Zápalka (zbrane)

Zápalka je pyrotechnický iniciátor určený na vytvorenie plameňa.

  1. Zápalka slúži na zapálenie výmetnej náplne strelných zbraní menších kalibrov.
    • Pre strelné zbrane väčších kalibrov - delá - sa používa výkonnejší inicátor - zápalková skrutka, ktorá ale tiež obsahuje zápalku.
  2. Zápalka je spravidla prvým stupňom iniciačného reťazca zapaľovača delostreleckej, leteckej a ženijnej munície. V tejto funkcii sa nazýva aj roznetka
  3. Zápalka slúži na zapálenie pyrotechnických oneskorovacích zloží v zapaľovačoch munície s časovou funkciou (pyrotechnickým oneskorením). Napríklad v ručných granátoch, v delostreleckých zapaľovačoch, v leteckých zapaľovačoch. V tejto funkcii sa nazýva aj roznetka
Rôzne veľkosti zápaliek

Druhy zápaliek pre ručné strelné zbrane

  • Pre náboje s okrajovým zápalom je zápalka tvorená zápalkovou zložou umiestnenou do dutého okraju dna nábojnice. Okraj dna nábojnice dosadá na nábojovú komoru zbrane. Iniciácia zlože je zabezpečená úderom zápalníku na okraj dna nábojnice, ktoré je podoprené nábojovou komorou zbrane.
  • Pre náboje so stredovým zápalom, náboje s centrálnym zápalom - u týchto nábojov dopadá zápalník na stred dna nábojnice, kde je uložená zápalka.
    • Zápalka bez kovadlinky - je tvorená malým kovovým kalíškom, do ktorého je zalisovaná zápalková zlož. Zápalka je zalisovaná do dutiny v dne nábojnice - lôžka zápalky. Z lôžka zápalky vedie niekoľko priešľahových otvorov, ktoré ho spájajú s vnútorným priestorom nábojnice a v strede lôžka je výbežok - kovadlinka. Tento typ zápalky sa používa u väčšiny nábojov pre vojenské ručné strelné zbrane.
    • Zápalka s kovadlinkou - kovadlinka je súčasťou zápalky. Ich konštrukcia a výroba je zložitejšia. Takéto zápalky sa používajú v brokových nábojoch.

Pre zbrane väčších kalibrov účinok samotnej zápalky nepostačuje na spoľahlivé a rýchle zapálenie výmetnej prachovej náplne, predovšetkým preto, že plameň samotnej zápalky je krátky - okolo 1cm - a množstvo traskavej zápalkovej zlože malé. Zvyšovať množstvo zápalkovej zlože je málo efektívne a zhoršuje bezpečnostné vlastnosti munície. Pre delostreleckú muníciu sa používa ako iniciátor zápalková skrutka, v zostave ktorej je malá zápalka doplnená o podstatne väčšiu náplň vhodnej streliviny - napríklad čierny strelný prach vo vhodnom konštrukčnom usporiadaní. Hlavná výmetná náplň v nábojke je potom iniciovaná nie priamo zápalkou, ale podstatne väčšou (desiatky až stovky gramov) náplňou čierneho strelného prachu, čo sa priaznivo prejaví na pravidelnosti horenia hlavnej výmetnej náplne a napríklad aj menším rozptylom streľby.

Materiál

Zápalková zlož je pyrotechnická zlož, ktorá obsahuje traskavinu, okysličovadlo, palivo, niekedy aj zdrsňovadlo (ostrivo) a spojidlo. Zápalkové zlože sa vyrábajú obyčajne z trinitroresorcinátu olovnatého (tricinát, TNRO) a tetrazenu, alebo čoraz menej z fulminátu ortuťnatého (traskavá ortuť), ktorý poškodzuje vnútro hlavne a nábojovej komory a uvoľňuje toxickú ortuť. Zápalkové zlože s traskavou ortuťou obsahujú vždy aj ďalšie látky - napríklad chlorečnan draselný alebo dusičnan bárnatý, sulfid antimonitý (surma) a sklený prach, takže obsah traskavej ortuti v zápalkovej zloži je pod 30%. Podobne aj zlože s tetrazenom a tricinátom obsahujú prísady ako dusičnan bárnatý, chloristan draselný, sulfid antimonitý, oxid olovnatý a sklený prach alebo mletý silicid. Tetrazen sa používa vždy v zmesi s tricinátom - samotný tetrazén je citlivý ale má malý výkon, naopak tricinát je menej citlivý, ale má vysoký výkon. Zlož obsahuje obvykle 2 – 4 % tetrazénu a 35 – 40 % tricinátu.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.