Zámok Orlík

Jeho existencia je doložená už v polovici 13. storočia, vtedy ešte ako dreveného hrádku a súčasti kráľovského majetku, ktorý plnil úlohu colnice (clo sa vyberalo od okolo sa plaviacich lodí za prevážaný tovar).

Hrad založil cisár Karol IV. a udelil ho v roku 1357 Dětřichovi z Portic, biskupovi mindenskému, a jeho synovcovi Jetrichovi. Prvý získal právo doživotného užívania hradu a druhý mal v prípade nebezpečenstva povoliť obsadenie hradu posádkou.

V roku 1386 hrad získal Ondřej Huler. Ten ho predal Petrovi Zmrzlíkovi zo Svojšína. Orlík bol v čase predaja skromne vybavený, ale po ňom sa dočkal rozmachu stavebných prác i celkových opráv. Petr Zmrzlík bol veľmi zdatný hospodár.

V roku 1501 predal Václav Zmrzlík hrad spoločne i s 22 okolitými dedinami Kryštofovi zo Švamberka. Z tejto doby pochádza veľká časť stavieb a opráv miestností a pilierov. Po jeho smrti hrad veľmi schátral.

Jiří ze Švamberka a Vilém ze Švamberka hrad renesančne prestavali a nákladne upravili interiér. Vzhľadom na nedostatok a úroveň palácových priestorov bola zbúraná severozápadná strana hradu a na tomto mieste boli postavené nové, reprezentatívne priestory paláca. V čele, na štítovom múre, bola postavená štíhla vežička.

Švamberkovci, vlastniaci Orlík v 16. storočí, boli protestantského vyznania a preto im boli všetky majetky, vrátane zámku, skonfiškované po Bitke na Bielej Hore.

V roku 1623 kúpil hrad Jan Oldřich z Eggenberku. V roku 1683 bolo kvôli strachu z Turkov posilnené opevnenie.

Jan Kristian z Eggenberku sa nedočkal mužského potomka a tak Orlík v roku 1717 získali príbuzní jeho manželky Ernestiny, Schwarzenbergovci.[1] Ostal ale mimo hlavný záujem rodu, lebo Adam František zo Schwarzenberga si za svoje sídlo zvolil Český Krumlov. O necelé storočie neskôr však pozornosť padla na tento malebný zámok. Stavebná činnosť prebiehala pod vedením staviteľa Františka Jakuba Fortina.

V roku 1802 došlo k rozdeleniu schwarzenberského majetku na dve autonómne vetvy, ktoré podpisom zmluvy založili bratia Josef a Karel Filip. Josefova primogenitúra ovládala hlubocko-krumlovské panstvo.

Priečelie zámku

Karel Filip, zakladateľ sekundogenitúry, sa stal so svojou rodinou prvým trvalým obyvateľom zámku. Založil na hrade zámockú knižnicu, zbierku starých zbraní. Jeho záujmy a aktivity ho často odvádzali na diplomatické a vojenské cesty, ale v starostlivosti jeho manželky Marie Anny z Hohenfeldu sa okolie Orlíka premenilo na zámocký park v anglickom štýle v ktorom boli zasadené cudzokrajné dreviny, altánky a mosty. Celkovo bolo vysadených 460 000 stromov.

V roku 1850 bola oddelená okrasná záhrada od vlastného parku. Bola založená rozmnožovňa kvetín a skleník. Súčasne vládli čulé stavebné aktivity. Park bol dokončený v roku 1904.

Zámok však krátko po rekonštrukcii krovov začiatkom 19. storočia vyhorel, takže musel byť znovu nákladne opravený. Vtedy sa rozhodlo o výstavbe tretieho poschodia, kde mali byť detské a hosťovské izby.

Novogoticky bol zámok upravený v druhej polovici 19. storočia podľa návrhu pražského architekta Bernharda Gruebera. V tomto období bola v zámockom parku asi 1 500 m severozápadne od zámku postavená rodinná hrobka.

V roku 1948 bola orlická sekundogenitúra nútená opustiť zámok na základe 2. pozemkovej reformy. Orlickí Schwarzenberkovci odišli do núteného exilu do Rakúska. Vrátili sa až po roku 1989, kedy Karel Schwarzenberg zastával funkciu vedúceho kancelárie prezidenta Česko-slovenskej republiky Václava Havla. Po reštitúcii majetku v roku 1992 sa svoje funkcie vzdal a prevzal správu nad rodovým panstvom. V súčasnosti Orlík patrí jeho synovi Janovi Schwarzenbergovi, ktorý však na zámku nebýva.

Zámok je otvorený pre verejnosť v mesiacoch apríl – október. Fungujú tu prehliadkové trasy zahŕňajúce miestnosti múzeí, reprezentačné miestnosti empírové a lovecké v romantických neoslohoch. V reprezentačných empírových miestnostiach možno vidieť slohovo najčistejšiu podobu empírového slohu v Čechách.

• MIKOVEC, Ferdinand Břetislav. Starožitnosti a Památky země České.. Ilustrácie Josef Vojtěch Hellich, Vilém Kandler. Praha : Kober a Markgraf, [1860]. Dostupné online. -kapitola Zámek Orlík.
• August Sedláček: Hrady, zámky a tvrze Království českého. XI. díl
• T. Durdík F. Kašička B. Nechvátal: Hrady, hrádky a tvrze na Písecku

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zámok Orlík

• Virtuálna prehliadka zámku, podrobné dejiny

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Orlík (zámek) na českej Wikipédii.