Zámok Buchlovice

V stredoveku stávala na mieste dnešného zámku opevnená usadlosť, ktorú v 16. storočí prestavali na hospodárske objekty. Zámok mal od svojho počiatku spojitosť s neďaleko ležiacim hradom Buchlov. Po vymretí jeho majiteľov, pánov zo Zástřizl, ho zdedili ich príbuzní Petřvaldskí z Petřvaldu. Keď v 17. storočí prestal hrad Buchlov vyhovovať svojím komfortom vtedajším nárokom na bývanie a súčasne strácal strategický význam, začal jeho majiteľ, Ján Dětřich Petřvaldský, v obci ležiacej pod hradom s výstavbou sídla zodpovedajúceho duchu doby - zámku Buchlovice. Impulzom k stavbe bola tiež jeho láska k manželke Eleonóre, pochádzajúcej z talianskeho Tirolska. Výstavbu, ktorú zveril talianskym projektantom, preto poňal v štýle talianskej vidieckej vily. Projekt vypracoval architekt Domenico Martinelli a stavba prebiehala v rokoch 1707 - 1738. Iróniou osudu bolo, že jeho mladá manželka sa dokončenia zámku nedočkala, pretože čoskoro po svadbe zomrela.

Zámok je obklopený nádherným parkom

Ako prvý bol postavený tzv. dolný zámok, ktorý mal uspokojiť spoločenské a reprezentačné nároky svojich majiteľov. Využitie mierneho svahu predom určilo stavebné dispozície budúceho zámku. Dolný zámok je tvorený zo strany čestného dvora prízemnou, v záhradnom priečelí jednoposchodovou budovou kruhového pôdorysu s centrálnou sálou uprostred a mohutnou kupolou.

Tzv. horný zámok, neskôr nazývaný Flóra, predstavoval súbor hospodárskych budov.

Súčasne so stavbou zámku prebiehali i parkové úpravy okolia. Najprv v štýle talianskej záhrady, neskoršie vo francúzskom štýle. Na prelome 18. a 19. storočia bol park obohatený o exotické dreviny a neskôr rozšírený o park anglického typu.

Po dokončení stavby striedali jeho majitelia letný pobyt v Buchloviciach so zimným na Buchlove.

Na konci 18. storočia sa buchlovické panstvo dostalo do vlastníctva pôvodne tirolského rodu Berchtoldovcov. Gróf Leopold Berchtold († 1809) vyštudoval vo Viedni filozofiu a právo a podnikol mnoho zahraničných ciest po Európe, Afrike a na Blízky východ. Bol známy svojím sociálnym cítením a na cestách všemožne pomáhal trpiacim (liečil chorých, vykupoval kresťanských otrokov a pod.). I na svojom panstve sa snažil o zdravotné a kultúrne povznesenie. Svoje humanistické poslanie premietol i do zriadenia vojenskej nemocnice, ktorá počas napoleonských vojen poskytovala starostlivosť raneným a chorým. Súčasne zriadil v neďalekej Smraďavke kúpele. Pôsobil tiež ako zdravotný inšpektor, čo ho napokon stálo život, keď sa pri návšteve chorých nakazil týfusom a zomrel.

Panstvo po ňom zdedil jeho syn, Žigmund, ktorý sa po absolvovaní vojenskej akadémie stal členom uhorskej šľachtickej gardy. Vojenská kariéra ho priviedla k účasti na protihabsburskej revolúcii v roku 1848. Po kapitulácii povstaleckých vojsk v roku 1849 bol v jednej z bitiek zajatý a uväznený. Pred popravou ho zachránila jeho manželka, ktorá mu u cisára Františka Jozefa I. vyprosila milosť. Natrvalo sa usadil na zámku a spolu so svojím strýkom Bedřichom Všemírom, lekárom a prírodovedcom, sa venoval zhromažďovaniu archeologických a prírodovedeckých zbierok.

Ďalší významný príslušník rodu, Leopold, Žigmundov vnuk, ako rakúsko-uhorský vyslanec v Petrohrade, zorganizoval v roku 1908 na zámku spoločné rokovanie ministrov zahraničia Ruska a Rakúsko-Uhorska.

Berchtoldovci vlastnili buchlovické panstvo až do roku 1945, kedy ho prevzal do svojej správy štát.

Interiér zámku zaujme svojou bohatou freskovou a štukovou výzdobou (diela B. Fontanu) v štýle raného baroka. Salóny su vybavené nábytkom a mobiliárom v štýle Ľudovíta XV. a Ľudovíta XVI. Rodinné portréty Petřvaldovcov a Berchtoldovcov a množstvo umeleckých diel zdobí miestnosti tohto jedinečného panského sídla.

Zámok je obklopený nádherným parkom so schodiskami, terasami, obeliskom, bazénmi a kamennými vázami. Jeho veľkou ozdobou je množstvo vzácnych exotických stromov a krov.

Zámok Buchlovice bol v roku 2001 zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok Českej republiky.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zámok Buchlovice

• Oficiálne stránky