William Martin (prírodovedec)

William Martin (* 1767, Mansfield - † 31. máj 1810, Macclesfield) bol anglický prírodovedec a paleontológ, ktorý navrhoval, že veda by mala ako dôkazy pri štúdiu prírodných dejín používať fosílie.[1] Publikoval prvé farebné obrázky a prvú vedeckú štúdiu fosílií v Anglicku.

William Martin
anglický prírodovedec a paleontológ
Narodenie1767
Mansfield
Úmrtie31. máj 1810
Macclesfield
Odkazy
Commons William Martin
Portál vedy o Zemi
Biografický portál
Jedna z ilustrácií z Martinovej knihy Petrifacta Derbiensia
Jedna z ilustrácií z Martinovej knihy Petrifacta Derbiensia

Život a dielo

Narodil sa v Mansfielde v grófstve Nottinghamshire. Jeho otec pracoval v oblasti pančuchárstva, ale s tým prestal, aby sa stal hercom v Írsku, kde vystupoval pod umeleckým menom Joseph Booth. Tiež sa venoval vynaliezaniu a maľovaniu portrétov. Zomrel roku 1797 v Londýne.[2] Martinova opustená matka, pochádzajúca z Mallatrattu, sa rovnako ako otec venovala herectvu.

Ešte keď bol Martin dieťaťom, objavil sa na pódiu ako päťročný tanečník a neskôr aj recitátor. Bolo pre neho naplánované, že sa bude v Halifaxe (v Západnom Yorkshire) učiť rysovanie od Jamesa Boltona. Medzi rokmi 1782 až 1785 bol u Derbyshirskej hereckej spoločnosti, kde stretol White Watsona, s ktorým začal spolupracovať pri skúmaní derbyshirských fosílií.[2] Martinova práca týkajúca sa fosílií a prírodných dejín mu nakoniec zabezpečila, že bol zvolený členom Linného spoločnosti. Rovnako ako Watson, aj Martin bol ovplyvnený dielom derbyshirského geológa Johna Whitehursta. Ten roku 1778 publikoval Skúmanie pôvodného stavu a utváranie Zeme (An Inquiry into the Original State and Formation of the Earth), ktoré obsahovalo významný dodatok, týkajúci sa Všeobecných pozorovaní podložia v Derbyshire (General Observations on the Strata in Derbyshire).[1] Avšak bol to Abraham Mills, kto Martina pred rokom 1789 previedol od zoológie na paleontológiu.[2] v roku 1793 Martin publikoval Počty a opisy skamenelín pozbieraných v Derbyshire (Figures and Descriptions of Petrifications Collected in Derbyshire).

Martin pracoval s Watsonom na vytvorení spojených spisov,[3] ale partnerstvo príliš nefungovalo, pretože Watson vyhlasoval, že jeho zásluhy nie sú dostatočne uznávané. Neskôr Martin vydal časť Watsonovej práce o fosíliách len pod svojím menom.[4] V roku 1797 sa oženil s herečkou, s ktorou mal celkom šesť detí. Roku 1798 sa im narodil syn William Charles Linnaeus Martin, ktorý dostal meno Linnaeus (Linné) vďaka Martinovmu záujmu o klasifikáciu živých tvorov a ktorý potom, čo sa v dospelosti stal pracovníkom Zoologickej spoločnosti v Londýne, vydal obrovské množstvo kníh a článkov o prírodných dejinách.

Martin pracoval ako učiteľ v Burtone nad Trentom, Buxtone a nakoniec, od roku 1805, na gymnáziu v Macclesfielde.[2] Jeho záujem o prírodu sa však neznižoval. Poslal Jamesovi Sowerbymu artefakty, aby vytvoril ich ilustrácie.[2]

Do roku 1809 sa Martin čiastočne venoval aj vidieckemu herectvu a vlastnil štvrtinový podiel v Buxtonskom divadle. V roku 1809 vydal Petrifacta Derbiensia, ktoré venoval Sirovi Josephovi Banksovi. Toto dielo obsahuje ilustrácie, ktoré Martinovi pomohli popísať fosílie a vápenec z obdobia karbónu, ktoré v Derbyshire študoval. Neistá však bola identifikácia niektorých fosílií. Napríklad koral z radu Rugosa je tu opísaný ako úlomok z doteraz neobjaveného bambusu.[5]

Petrifacta Derbiensia obsahujú aj záznam fosílie, ktorú Martin považoval za typ narovnanej lodienky. V knihe opisoval, ako si Watsonov strýko a niektorí pracovníci z mramorového lomu mysleli, že ide o pozostatky malého krokodílieho chvosta. On sám si však nemyslel, že by čokoľvek v jeho knihe malo byť zvyškom z krokodíla.[6]

V roku 1809 Martin vydal aj knihu Náčrt pokusu o založení znalosti cudzorodých fosílií na vedeckých základoch (Outlines of an attempt to establish a Knowledge of Extraneous Fossils on Scientific Principles). Publikoval tak prvú vedeckú štúdiu fosílií a paleontológie v angličtine.[2] S Johnom Fareyom diskutoval o možnosti spojenia síl za účelom vydania geologickej mapy Derbyshiru. Jeho ochorenie mu však zabránilo v ďalšej práci. William Martin zomrel na konci mája 1810 a pochovaný bol v Macclesfielde. Jeho zbierka skamenelín bola zverená manželke a deťom.[2]

Dedičstvo

Martinov výskum ramenonožcov bol ocenený v roku 1844, kedy po ňom bol pomenovaný rod nočných mor Martinia. Ďalšie ocenenie prišlo o sedem rokov neskôr, kedy dostal koral, ktorého fosília bola objavená v Derbyshire, meno Lithostrotion martini.[2] Martinov život a dielo sú popísané v sekcii nerastov v Derbském múzeu.

Referencie

  1. MALCOLM, Dick. John Whitehurst and 18th Century Geology [online]. Revolutionary Players, [cit. 2011-08-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. TORRENS, H. S. Martin, William (1767–1810). Oxford Dictionary of National Biography, 2004. Dostupné online.
  3. Derbyshire's Men of Science [online]. Derbyshire.gov.uk, [cit. 2011-08-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. COOPER, Michael P. The Devonshire Mineral Collection of Chatsworth House. Mineralogical Record, 2005. Dostupné online.
  5. MARTIN, William. Petrifacta Derbiensia. [s.l.] : [s.n.], 1809. (po anglicky)
  6. Petrifacta Derbiensia, s. 33–34.

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku William Martin (přírodovědec) na českej Wikipédii.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.