John Farey

John Farey sa narodil vo Woburne v grófstve Bedfordshire a študoval v Halifaxe v grófstve West Yorkshire. Prejavoval nadanie v matematike a v kreslení, takže si ho všimol John Smeaton (1724 – 1792). Po ukončení štúdia sa presunul do Londýna, kde mal príbuzných, a pracoval tu mnoho rokov. Počas nich sa zoznámil so svojou budúcou ženou Sophiou Hubertovou (1770 – 1830). Neskôr sa vzali a v Londýne sa im narodilo ich prvé dieťa, John Farey mladší. Neskôr mali ešte osem ďalších detí, ale dospelosti sa ich dožilo len šesť.

V Londýne Farey tiež zomrel. Po jeho smrti jeho vdova ponúkla jeho geologickú zbierku Britskému múzeu, ale to ju odmietlo, bola teda rozobraná.

V roku 1792 sa Farey stal zamestnancom Francisa, piateho vojvodu z Bedfordu, a staral sa o jeho statky vo Woburne. Po smrti vojvodu v roku 1802 sa Farey opäť vrátil do Londýna a zvažoval život na vidieku, alebo aj emigrácii. Nakoniec sa v Londýne usadil a stal sa tu konzultantom v odbore zememeračstvo a geológia. To bolo možné vďaka známosti s Williamom Smithom, ktorý bol v roku 1801 zamestnaný u vojvodu z Bedfordu a pracoval na zavlažovaní. Vojvoda si bol vedomý, že Smith rozumie podložiam a poveril ho v roku 1802 preskúmaním okraja kriedových kopcov južne od Woburnu, aby sa dozvedel podrobnosti o poradí tunajších vrstiev. Súčasťou zadania bolo vziať sebou Fareya. Farey o tejto dobe poznamenal, že Smith bol skutočným majstrom a učiteľom v oblasti prieskumu hornín - a vo svojich prácach potom preukázal, že sa od svojho učiteľa naučil mnohé.

V roku 1805 sa stal nástupcom Arthura Younga vo funkcii sekretára Smithfield Clubu. V rámci svojej práce cestoval po celom kraji a o jeho služby mali záujem mnohí vlastníci pôdy, ktorí dúfali v zisk z hornín na svojich pozemkoch. Dôležitou časťou jeho práce bola ložisková geológia. Odhalením nových nálezísk uhlia i nových nálezísk železných rúd sa podieľal na rýchlom priebehu priemyselnej revolúcie.

Farey bol plodným autorom a napísal najmenej 270 článkov. Písal o všetkom možnom, o geológii, meteorológii, metrológii, hudbe, matematike i pacifizmu.

Bol jedným z dôležitých prispievateľov Nové Cyclopædie, kam písal články o mineralógii, kanáloch alebo zvuku. Podľa niektorých zdrojov napísal aj článok o pare, ale to je omyl - ten bol v skutočnosti napísaný jeho synom.

V roku 1809 sa Farey stretol s Williamom Martinom, ktorý už predtým publikoval prácu o skamenelinách v grófstve Derbyshire. Plánovali spolu vytvoriť geologickú mapu grófstva, ale Martin bol chorý a ako sa mohli zísť druhýkrát, zomrel.

Fareyovo najslávnejšie dielo je General View of the Agriculture and Minerals of Derbyshire (Všeobecný pohľad na poľnohospodárstvo a minerály grófstva Derbyshire), ktoré vyšlo v troch zväzkoch v rokoch 1811-1817. Popisuje vrchnej vrstvy britského podložia, najmä toho v Derbyshire. V tomto diele Farey opäť upozorňuje na výsledky prieskumov svojho učiteľa Williama Smitha.

Asi najznámejším Fareyovom výsledkom, aspoň mimo geológii, bolo vymyslenie tzv. Fareyových postupností. K nemu došlo, keď skúmal matematickú podstatu zvuku.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku John Farey na českej Wikipédii.