William Gibson

William Gibson sa narodil v pobrežnom meste Conway v Južnej Karolíne, kde jeho rodičia radi trávili dovolenky, keď tam ešte nebolo takmer nič. Jeho otec pracoval v strednom manažmente vo veľkej a rastúcej konštrukčnej spoločnosti. Stavali niektoré z atómových zariadení v Oak Ridge a paranoidné legendy o „bezpečnosti“ v Oak Ridge sa stali súčasťou rodinnej kultúry. Aj keď pre Oak Ridge očividne dobre pracoval, na povojnovom juhu boli zaneprázdnení budovaním červených tehlových predmestí v štýle Levittown. S rodinou sa kvôli týmto projektom často sťahovali a otec bol často preč.

Bol to svet ranej televízie, nový Oldsmobile v štýle raketovej lode, hračky s témou science fiction. Potom Gibsonov otec odišiel na ešte jednu služobnú cestu. Už sa nikdy nevrátil. V reštaurácii sa začal dusiť v dobe, keď ešte nebol objavený Heimlichov manéver a všetko sa zmenilo.

Matka ho vzala späť do malého mestečka v juhozápadne Virgínii, odkiaľ aj s otcom pochádzali, na miesto, ktorého modernému vzhľadu nedôveroval. Aj keď trauma z otcovej straty bola silná, Gibson bol presvedčený, že práve táto skúsenosť pocitu náhleho vyhnanstva, na miesto, čo vyzeralo ako v minulosti, začala jeho vzťah k science fiction.

Nakoniec sa z Gibsona stal presne ten typ chlapca – introvert, knihomoľ – ktorého môžete nájsť v biografiách väčšiny amerických spisovateľov sci-fi, ktorý je posadnutý plnením políc s brožovanými výtlačkami a veľkými časopismi, snívajúc, že jedného dňa sa stane spisovateľom aj on sám.

Keď mal Gibson 15 rokov, jeho matka, ktorá trpela chronickou úzkosťou a depresiou, ho poslala do súkromnej chlapčenskej školy v Arizone. Gibson v tom čase narazil na meno spisovateľa Williama S. Burroughsa a jeho kolegov Kerouaca a Ginsberga. Čítal od nich alebo sa aspoň snažil bez toho, aby tomu rozumel a cítil sa prinútený – no k čomu, to nevedel. V tom čase ani nevedel, že milióny iných „Boomer babes“ prechádzali rovnakými premenami.

V Arizone šla potom science fiction bokom aj s inými detskými vecami, keď bol Gibson v puberte a pokúšal sa nájsť so všetkou naliehavosťou a nemotornosťou, ktoré prišli s ohromujúco náhlou smrťou jeho matky.

Po jej smrti sa mu, pochopiteľne, nedarilo veľmi dobre. Gibson odišiel zo školy, ktorú ešte neukončil a pripojil sa k ostatným členom Children`s Crusade of the day. Ako 19-ročný sa vyhol povinnosti narukovať do Vietnamu, a to tak, že sa odsťahoval zo Spojených štátov amerických do Kanady. Sústredil sa na to, aby zostal nažive, kým sa pokúšal vyzerať, akoby sa aspoň tešil na Leto lásky. Tam žil vo Vancouveri až do roku 1972.

Na konci šesťdesiatych rokov Gibson stretol vo Vancouvri dievča, odišiel s ňou do Európy (zameral sa na krajiny s fašistickými režimami a veľmi priaznivými cenami mien), oženil sa a presťahoval do Britskej Kolumbie, kde potom získal povrchný bakalársky titul z Angličtiny na University of British Columbia.

V roku 1977 Gibson prvýkrát čelil rodičovstvu a absolútnemu nedostatku nadšenia pre všetko ako „kariéra“ a našiel sám seba v 12 ročnom záujme o sci-fi. Súčasne sa podivné ohlasy šírili z New Yorku a Londýna, Punk bol ako explózia, ktorá sa prebrala z hĺbky spoločnosti po 10 rokoch a zobral to ako znamenie. Gibson teda začal písať.[1]

V súčasnosti je ženatý a má dve deti.

Neuromancer je román, ktorý to všetko začal – zahajuje generáciu kyberpunku a ako prvý román vyhral 3 ceny v science fiction: the Hugo Award, the Nebula Award a the Philip K. Dick Award. S Neuromancerom Gibson predstavil svet kyberpriestoru a science fiction už nikdy nebola rovnaká.[2] V Neuromancerovi sa prvýkrát objavili pojmy ako kyberpriestor, virtuálna realita, matrix a internet, čo napomohlo k spopularizovaniu týchto pojmov. Autor uvádza, že jeho dielo ovplyvnil William S. Burroughs.

Case bol počítačový kovboj cestujúci po informačnej diaľnici, ktorý dvíhal svoje pocity do kyberpriestoru, týčiac sa nad združeniami dát a logiky, so zakódovanými tajomstvami pre hocikoho s peniazmi, aby kúpil jeho schopnosti. Potom obišiel nesprávnych ľudí, ktorí sa ho držali vo veľkom štýle a prišiel o talent svojho mozgu, mikrón po mikróne. Vykázaný z kyberpriestoru, uväznený v mäse svojho fyzického tela, Case dvoril smrti v high-tech podsvetí. Kým mu tajomné sprisahanie ponúklo druhú šancu a liek – len za akú cenu...

Gibson údajne vymyslel termín kyberpriestor predtým, než sme vedeli, že kyberpriestor vôbec existuje. Vedel si predstaviť realitu televízie predtým, než bola všade. Vypracoval sa z kultového spisovateľa na úspešného predávajúceho „proroka“ intenzívnym písaním príjemných techno-trilerov o virálnych reklamných agentúrach a tienistých odevných dizajnéroch. A kým sám William Gibson trval na tom, že je ten posledný človek, ktorý vie, čo príde, jeho predpovede spred niekoľkých desiatok rokov sa stali pravdou.

Za tridsať rokov od vydania svojho prvého románu, Neuromancer, ho postihlo mnoho zlého, ale aj znepokojujúce množstvo toho dobrého. Románu Neuromancer môžeme poďakovať za vytvorenie všadeprítomného slova kyberpriestor, ktorý Gibson opísal ako „konsenzuálnu halucináciu“ – čo je možno stále najlepší opis čohokoľvek, čo vo väčšine týchto dní robíme.[3]

1. GIBSON, W., 2002. Since 1948 [online]. 2014. [cit. 2014-11-20]. Dostupné na: http://www.williamgibsonbooks.com/source/source.asp
2. GIBSON, W., 2002. Neuromancer [online]. 2014. [cit. 2014-11-26]. Dostupné na: http://www.williamgibsonbooks.com/books/neuromancer.asp
3. BARON, Z., 2014. William Gibson Writes the Future [online]. 2014. [cit. 2014-11-20]. Dostupné na: http://www.gq.com/entertainment/books/201411/william-gibson

• Literatúra Spojených štátov
• Zoznam spisovateľov USA
• SciFi
• Kyberpunk
• Bruce Sterling

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému William Gibson