Wilhelm Schapp

Wilhelm Schapp (* 1884 – † 1965) bol nemecký právnik, fenomenológ, Husserlov göttingenský žiak.

Bol zakladateľom naratívnej fenomenológie alebo filozofie príbehov, filozofie príhod (Philosophie der Geschichten, Geschichtenphilosophie), ktorá sa pokúša o syntézu Husserlovej koncepcie času a životného sveta s motívmi Heideggerovej a Wittgensteinovej filozofie. Schappova filozofia sa snaží uvoľniť pohľad na fenomény každodenného života, pohľad zastretý vedami a filozofiou, v dôsledku čoho je každodenný život podrobený skresľujúcej optike. Schappovi ide o vedome antisystematické opisovanie fenoménov, vždy znovu a znovu sa overujúce v každom jednotlivom skúmaní a kriticky zvažujúce za a proti tej či onej zvolenej perspektívy: nie fenomenológ diriguje skúmanie, ale naopak, necháva sa tým, čo chce skúmať, dobrovoľne viesť. Precíznosť opisov spočíva práve v tom, že to, čo sa dá iba ťažko určiť, sa zachytáva v jeho prechodnosti a možných obmenách.

Podľa Schappa byť človekom znamená byť zapletený do príbehov (Menschsein heisst In-Geschichten-verstrikt-sein). Ja a príbehy, Ja a svet tvoria nedeliteľnú jednotu. Subjekt sa hrúži do príbehov a rozpúšťa sa v nich. Príhody/príbehy sú apriori otvorené útvary. Ja a My majú rovnakú pôvodnosť, pričom ich však nemožno nivelizovať, pretože každý je do toho istého príbehu zapletený ináč. Moju zapletenosť do príbehov nemôže za mňa nikto prevziať. Môj životný príbeh môžem realizovať, prežiť iba ja sám. Človek a jeho situácia sú prístupné jedine cez príbehy a ich vyrozprávanie (naráciu).