Wilhelm Pieck
Friedrich Wilhelm Pieck (* 3. január 1876 – † 7. september 1960) bol nemecký komunistický politik, a prvý a jediný prezident NDR.[1] Funkciu prezidenta po jeho smrti v NDR zrušili. Jeho nástupca Walter Ulbricht pôsobil na čele krajiny ako predseda štátnej rady.
Wilhelm Pieck | ||||||||
Wilhelm Pieck okolo roku 1952 | ||||||||
Prvý Prezident Nemeckej demokratickej republiky | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 11. október 1949 – 7. september 1960 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 7. január 1876 Guben, Brandenbursko, Nemecké cisárstvo | |||||||
Úmrtie | 7. september 1960 (84 rokov) Východný Berlín, NDR | |||||||
Politická strana | SED | |||||||
Profesia | politik | |||||||
Odkazy | ||||||||
Wilhelm Pieck (multimediálne súbory) | ||||||||
|
Životopis
Wilhelm Pieck sa narodil v Gubene vo východnej časti dnešného Nemecka. Pracoval ako tesár. V roku 1894 vstúpil do Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD). V roku 1914 sa presťahoval do Steglitzu v západnom Berlíne. Bol odporcom prvej svetovej vojny. Stal sa členom marxistického revolučného hnutia Spartakusbund. V roku 1915 bol krátko väznený. Po prepustený odišiel do exilu v Amsterdame, odkiaľ sa vrátil až po skončení prvej svetovej vojny v roku 1918. Následne vstúpil do novovytvorenej Komunistickej strany Nemecka.
Pieck sa v roku 1898 oženil s Christine Häfkerovou. Mali tri deti. Najstaršie dieťa bol dcéra Elly Winter (1898 – 1987), ktorá pôsobila ako politička. Syn Arthur Pieck (1899 – 1970) pôsobil vo viacerých verejných funkciách v NDR. Najmladšia dcéra Eleonore Staimer (1906 – 1998) pracovala ako stranícka pracovníčka a diplomatka.
Po prevzatí moci nacistami po roku 1933 odišiel do exilu vo Francúzsku, neskôr v roku 1935 do Sovietskeho zväzu. Tu pôsobil spolu s Walterom Ulbrichtom. Pieckova Christine žena zomrela na dôsledky zápalu pľúc v roku 1938 počas jeho pobytu v ZSSR. V rokoch 1938 – 1943 pôsobil vo funkcii Sekretára Komunistickej internacionály. Počas druhej svetovej vojny bol členom Národného výboru pre slobodné Nemecko. Do Nemecka sa vrátil po oslobodení krajiny sovietskou armádou.
Po vojne sa podieľal na spojení komunistickej a socialistickej strany, z ktorých vznikla Jednotná socialistická strana Nemecka (SED); spolu so socialistom Ottoom Grotewohlom bol až do svojej smrti jej spolupredseda. V roku 1949 bol zvolený za prezidenta Nemeckej demokratickej republiky, ktorá sa konštituovala v sovietskej okupačnej zóne. Na rozdiel od Waltera Ulbrichta, ktorý bol tvrdým presadzovačom sovietskych metód a mal v rukách faktickú moc v krajine, bol Pieck považovaný skôr za zmierujúci činiteľ[2]. V tejto funkcii pôsobil až do svojej smrti v roku 1960. Svoje postavenie v politike si Pieck udržiaval vďaka Stalinovej dôvere.
Jeho rodné mesto Güben bolo v roku 1961 premenované na Wilhelm-Pieck-Stadt.
Referencie
- PIECK, Wilhelm; BADSTÜBNER, Rolf; LOTH, Wilfried. Wilhelm Pieck--Aufzeichnungen zur Deutschland Politik 1945-1953. [s.l.] : Akademie Verlag, 1994. 435 s. ISBN 978-3-05002198-0.
- Dowling, T.C., 2008: Pieck, Wilhelm: In: Tucker, S.C. (Ed.), Cold War Encyclopedia. A Student Encyclopedia. ABC-CLIO, Inc., Santa Barbara, s. 1637 - 1638