Vladimir Alexejevič Soloviov

Odmalička mal rád všetko okolo techniky. Po základnej a strednej škole sa dostal na vysokú technickú školu a po ukončení zamieril do Koroľovovej konštrukčnej kancelárie. Spolupracoval na príprave množstva kozmických letov, v riadiacom stredisku letov pôsobil ako odborník pre raketové motory. Potom v roku 1978 podpísal žiadosť o prijatie do tímu kozmonautov, podrobil sa výcviku, niekoľkokrát bol v záložnej posádke jednotlivých misií.

Po prvýkrát sa dostal do vesmíru vo februári 1984 na palube lode Sojuz T-10. Trojicu kozmonautov v zložení Leonid Kizim, Oleg Aťkov a palubný inžinier Vladimir Soloviov odštartovala z kozmodrómu Bajkonur a stala sa 3. základnou posádkou orbitálnej stanice Saľut 7. Strávili tam 236 dní, počas pobytu prijali množstvo nákladných lodí Progress a Sojuz s posádkami, absolvovali množstvo aj rekordne dlhých výstupov do voľného priestoru, na Zem sa vrátili s loďou Sojuz T-11.

Aj druhý pobyt vo vesmíre bol dlhodobý, tentokrát bol členom prvej stálej posádky na stanici Mir spoločne s Leonidom Kizimom. Aj tam prijali niekoľko zásobovacích lodí typu Progress. Ich misia bola ojedinelá tým, že od Miru odleteli k stanici Saľut 7 toho času bez posádky na svojej lodi Sojuz T-15 a na Saľute zostali pracovať celý mesiac ako jej posledná posádka pred zánikom. Odtiaľ zas preleteli aj s množstvom demontovaných prístrojov naspäť na Mir, odtiaľ po ďalšom mesiaci práce odleteli na Zem. Pristáli s kabínou na padákoch na území Kazašskej SSR.

Celkovo strávil vo vesmíre 361 dní, je registrovaný ako 136 kozmonaut Zeme.

• Sojuz T-10, Saľut 7 , Sojuz T-11 (8. február 1984 – 2. október 1984)
• Sojuz T-15, Mir, Saľut 7 (13. marec 1986 – 16. júl 1986)

V roku 1997 bol riaditeľom Strediska pre riadenie kozmických letov v Koroľove blízko Moskvy. V roku 2005 vystupoval na verejnosti ako viceprezident spoločnosti RKK Energia a ruský šéf Medzinárodnej vesmírnej stanice.

• Milan Codr. O kosmických dnech a nocích. [s.l.] : Práce, 1987.