Vladimír Havrilla

Od 70. rokov sa systematicky zaoberal tvorbou krátkych experimentálnych filmov. Patril medzi prvých, čo sa na Slovensku začali venovať experimentálnym umeleckým filmom. Spôsobilo to zistenie že Andy Warhol točí vo svojej Factory filmy, kde necháva svoje „herečky“ levitovať, alebo rozplynúť sa. Havrilla svoje filmy nakrúcal vlastnou 8mm kamerou. Patria medzi ne:Vtáčia žena (1972), White rúra (1973), White pena (1973), Lift (1974), No limit (1976), Lebo veľa hrešila (1977), Modliaca figurína (1977), Milosť (1977), Bábika (1982). V neskoršom období autor pracoval aj s videom napr. v titule Námorníček (1992), ktorý je záznamom rovnomennej akcie.

Charakteristika tvorby:

Havrilla sa snažil priblížiť popartu v Amerike (Rauschenberg, Warhol, Rosenquist,Lichtenstein). V jeho filmoch a animáciách, viac než v iných prácach, striehne na diváka znepokojivá absurdita. Jasná je z nich fascinácia (najmä ženským) telom, jeho grotesknosťou, nestabilitou; nič v nich netrvá, nestojí na mieste – všetko sa prelína, mizne, opäť sa vynára.

Havrilla sa v  rozhovore s Evou Filovou[1] vyjadril, že považuje za film za “vyššiu” formu umenia ako je sochárstvo a maliarstvo. Kameru si obľúbil, lebo zistil, že sa tam dá robiť aj s priestorom aj s časom. Bavilo ho, že tá forma sa dá zobrazovať aj v čase. V tom istom rozhovore tvrdí, že jeho „filmy boli založené na výtvarnom umení – sú to všetko vizuálne experimenty“. Prejavujú sa tu vplyvy psychedelickej kultúry, ktorú Havrilla vnímal ako mladý človek v 60. rokoch.

Záber z filmu Lift

Príklad filmu Lift: Film zobrazuje dve dievčatá, ktoré sa vznášajú nad zemou nad čiarami tenisového kurtu. Je to čiernobiely film bez zvuku, jeho cieľom je vyvolať vizuálny zážitok. Film sa robil po jednotlivých záberoch počas ktorých študentky baletu vyskočili do vzduchu, medzitým sa otáčali a prechádzali v priestore autor robil zábery vždy len vtedy, keď boli vo vzduchu. Výsledný pohyb zaznamenaný v obraze vytvára dojem levitácie.

V deväťdesiatych rokoch začal pracovať s počítačom. Postavy a námety sú rovnaké, ako v jeho predchádzajúcej tvorbe. Vystupujú v iných kontextoch, iných médiách a iných predvedeniach stále dokola, pretože to je ten jeho svet. V jeho kresbách a maľbách (neskôr aj vo filme a počítačovej grafike) vystupujú strácajúce sa postavy, postavy, ktorých pokožka „chveje sa a kmitá“ vďaka krehkej čiarkovanej drobnokresbe, či postavy rozpohybované rozhovormi vpísanými do komiksových bublín.

• 1944 - Podľa svedectva povstalcov z dediny Šumiac v r. 1944 ako dieťa napomenul SSmanov, aby nestrieľali do civilných osôb
• 1976 väznený ako disident v Justičnom paláci v Bratislave
• 1989 - 1991 docent, vedúci sochárskeho ateliéru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave

• http://www.havrilla.net/
• http://www.youtube.com/channel/UCir8iEfatpKn7nG8XUaPTyw
• http://abart-full.artarchiv.cz/osoby.php?IDosoby=5412
• Vladimír Havrilla na stránkach Monoskopu
• http://www.artandconcept.eu
• http://www.inyfilm.sk/texty/havrilla/sk_havrilla.php