Vladár (Niccolò Machiavelli)

Pozostáva z 26-tich kapitol, napríklad:

1. Vznešenému Lorenzovi de Medici
2. Koľko je druhov vladárstiev
3. O dedičných vladárstvach
4. O zmiešaných vladárstvach
5. Prečo sa po Alexandrovej smrti nevzbúrila proti jeho následníkom Dáreiova ríša, ktorú bol Alexander obsadil
6. Ako spravovať mestá a vladárstva, ktoré sa pred dobytím riadili vlastnými zákonmi
7. O nových vladárstvach nadobúdaných vlastným vojskom a vlastnou silou
8. O tých, čo prišli ku vladárstvu hanebným spôsobom
9. Občiansky vladár

atď.

Každá téma je spracovaná formou úvahy a realistickým štýlom, v ktorom sa zrkadlia naturalistické a prefíkané spôsoby vtedajších politikov a dobyvateľov. Sám Machiavelli však nie je zástancom takýchto metód vládnutia. Jeho demokratické politické presvedčenie je konfrontované s úsilím rodiny dei Medici o opätovné uchopenie moci vo Florencii po období tridsaťročných vojen. Traktát „Vladár“ je návodom pre suverénneho panovníka na to, ako vládnuť[1].

Machiavelliho myšlienky o vládnutí vychádzali zo súdobej reality vlády Lorenza Veľkolepého (1469 – 1492, Lorenzo dei Medici), ktorá sa vyznačovala krutým bojom o moc, napríklad atentátom vo florentskom kostole na bratov Giuliana a Lorenza, z toho vyplývajúcim pragmatizmom pri udržiavaní moci vo Florentskom mestskom štáte. Lorenzo bojoval o moc aj s Karolom VIII., francúzskym kráľom. Obvykle sa súdi, že predobrazom Machiavelliho Vladára je Lorenzo dei Medici. V období protireformácie sa Vladár dostal na index, až Hegelov výklad zaradil toto dielo do kategórie pragmatizmu, bolo preňho odrazom súdobej morálky a tiež úsilia autora pomôcť svojej vlasti. Machiavelli bol prvý autor, ktorý otvoril problém vzťahu politiky a mravnosti a ako prvý emancipoval človeka od božej vôle[1].

• Vladár, Niccolò Machiavelli, preklad P. Koprda a B. Hečko, Tatran, 1992, str. 309 – 374, ISBN 80-222-0326-2.

1. Vladár, Niccolo Machiavelli, Tatran, 1992, doslov Miroslava Vallová, str.727-731,ISBN 80-222-0326-2

Literárny portál

Politický portál