Virgilio Piñera

Piñerov otec bol železničným inžinierom a matka učiteľkou. Piñera študoval na Havanskej univerzite, na ktorej však odmietol obhajovať svoju dizertačnú prácu s odôvodnením, že v komisii sedí „banda somárov“, čo mu neskôr spôsobilo ťažkosti zamestnať sa. Piñera bol síce členom literárnej skupiny Origenes, avšak jeho názory sa mnohokrát odlišovali od zväčša konzervatívnych názorov skupiny. Sám seba neradil k žiadnemu literárnemu, či filozofickému smeru.

V štyridsiatych rokoch napísal drámy Electra Garrigó, Jesus či Falsa alarma, ktoré pojednávajú o strachu a absurdite ľudskej existencie. Známy je hlavne zbierkou poviedok Cuentos fríos (1956), ktorá vyšla i v českom jazyku (Studené povídky, Julius Zirkus, 2005) a románom Pequeñas maniobras (1963), v ktorom sa hlavný protagonista snaží malými úskokmi vyhýbať akýmkoľvek konfliktom, nepríjemnostiam, rozhovorom, vzťahom s inými ľuďmi.

V päťdesiatych rokoch žil Piñera v Buenos Aires, kde sa zoznámil okrem iných aj s Jorgem Luisom Borgesom a poľským exulantom Witoldom Gombrowiczom. Prestížny časopis Sur uverejnil niektoré z Piñerových diel. Piñera sa vrátil na Kubu niekoľko mesiacov predtým, než Fidel Castro prebral nad ostrovom svoju moc.

Piñera stál pri zrode literárneho časopisu Ciclón, v ktorom okrem iného uverejňoval diela Gidea, Freuda a de Sadea, a v ktorom sa taktiež snažil vyslobodiť homosexualitu z područia a zovretia dogiem. 11. októbra 1961 sa dostal za kontrarevolučné aktivity, keďže patril k odporcom režimu Fidela Castra a odmietal vstúpiť do strany, a za zločiny proti mravnosti do väzenia, nakoľko slobodne vyjadroval svoju mienku a neskrýval svoju homosexualitu. Po zvyšok svojho života bol vylúčený zo spoločenského života.

Piñeru nemožno hodnotiť len na základe jeho snahy k otvorenej diskusii o homosexualite. Jeho dielo predstavuje nielen prínos politický, ale hlavne literárny, filozofický a tvorivý.

• Jan Paulík: Piñera, Virgilio: Studené povídky In iliteratura.cz, 25.8.2006