Vila L
Vila L je dom na ulici Podtatranského 3 v Bratislave 1, z roku 1929. Architektmi vily boli Fridrich Weinwurm a Ignác Vécsei, interiér Josef Hoffman.
Priestorové koncepcie víl v dvadsiatych a tridsiatych rokoch na Slovensku (najmä u domácich architektov) nadväzovali na tradičné rituály meštianskeho života pochádzajúce z 19. storočia. Architekti tak vytvárali štandardné, stavebníkovi dôverne známe priestorové kompozície – halu so schodiskom, obývačku s kozubom a dlhou lavicou či jedáleň so zimnou záhradou a podobne. Pružný Fridrich Weinwurm nebúral radikálne individuálne väzby svojich stavebníkov na tradíciu či malomestský vkus, ale „architektonickým myslením, ktoré bolo bez pátosu, neinfiltrované nárysovými pravidlami“ dokázal veľmi dobre reagovať na ich požiadavky a súčasne sa nijako nespreneveriť vlastnej viere „v zjednodušovanie, racionalizáciu a mechanizáciu života, bývania, vyjasnenia všetkých názorov na poli hospodárskom, sociálnom a duchovnom.“
História vily
V roku 1929 dokončili podľa projektu ateliéru Weinwurm – Vécsei v Bratislave hrubú stavbu veľkej reprezentačnej vily pre prominentného bratislavského advokáta Arpáda Lengyela. Na mierne svahovitom, pozemku vo vilovej štvrti nad mestom navrhol Fridrich Weinwurm jednoznačný hladký hranol, ktorý sa čiastočne zarezáva do terénu. Vila zodpovedala Weinwurmovmu presvedčeniu, že „namiesto krásy domu v malomeštiackom zmysle plnom predsudkov nastupuje teraz na dome i v ňom nový typ krásy, ktorý podmieňuje fungovanie vnútornej prevádzky.“ Jednoduchá, až prísna vonkajšia forma vily bola výsledkom deestetizácie architektúry, ktorá patrila ku kľúčovým princípom tvorby kancelárie Weinwurm – Vécsei.
Dispozícia vily
Vila má tri podlažia: suterén, zvýšené prízemie a poschodie. Hlavný vstup do domu je vedený veľkorysým dvojramenným terénnym exteriérovým schodiskom, ktoré je v záverečnej časti kryté výraznou markízou. Jednoduchosť priečelí, prostá hranatá architektúra s konštruktivistickým riešením vstupnej markízy, vkusné položenie terás, bezchybný pôdorys, to všetko treba pričleniť k atribútom tejto peknej modernej budovy. Vnútri rozvinuli architekti prelomové priestorové riešenie: väčšmi než kedykoľvek predtým sa im tu podarilo oddeliť jednotlivé druhy prevádzok a otvoriť dispozíciu. V spoločenskej časti vily, za podobným pásom horizontálnych okien ako na budove elektrární tak dosiahli kontinuálny priestor, delený len posuvnými stenami. Hlavný spoločenský a obytný priestor je na prvom poschodí a tvorí ho jedáleň, salón, hala so schodiskom do druhého poschodia kde sú spálne, hygienické zariadenie a terasa. Nebolo im však súdené zavŕšiť architektúru vily aj interiérovým dotvorením.
Architektúra
Architektúra vily nesie charakteristické znaky puristickej moderny. Hladkú minimalistickú fasádu a priestranný účelne usporiadaný vnútorný priestor. Stavebník si pre nezhody s F. Weinwurmom vybral na vnútorné zariadenie vily viedenského architekta Josefa Hoffmana,. Nebol však jediný, koho Lengyeovci oslovili. Ako uviedol syn pôvodných majiteľov, na vilu sa bol ako potenciálny autor interiéru pozrieť aj Adolf Loos. Nakoniec sa však predsa len rozhodli pre Josefa Hoffmanna. Ten začal projektovať ešte v štádiu hrubej stavby a podľa neho vyhotovili kompletný interiér, v dekoratívnom štýle z dielní Wiener Werksädte. Ten sa usiloval eliminovať „chladný dojem“ exteriéru a dal voľný priebeh túžbe stavebníka po nádhere a reprezentácii.
Interiér
Josef Hoffmann vybavil vilu komplexným vloženým interiérom, ktorý zahŕňal drevené obklady stien, mobilné deliace prvky, nábytkové zostavy, ba aj textilné dekorácie. V hale a jedálni sú steny a stropy obložené drevom, prechody medzi nimi tvoria šikmé plochy. Spálne vyzdobil ručne maľovanými tapetami. Z Wiener Werkstätte pochádzal dokonca aj stolový riad domácnosti. Podobná situácia sa opakovala aj pri vile riaditeľa cukrovaru Diosek Oskara Pfeffera. Túto zdržanlivo krásnu, jednoduchú stavbu vybavil interiérom viedenský architekt Ernst Schwadron. Stavebníci boli s výsledným dielom pravdepodobne spokojní, hoci „predstavoval kompromis medzi hladkými plochami Nového stavania a (Hoffmannovou) záľubou v dekoratívnom pôsobení.“ Vila je tak príkladom zápasu protichodných názorov novej architektúry a názormi na komfort a životný štýl.
Použitá literatúra
- Matúš Dulla a Henrieta Moravčíková - Architektúra Slovenska v 20.stor., Bratislava, vyd. Slovart, 2002
- Sprievodca po architektúre Bratislavy 1918 – 1950, vyd. Meritum, 1996
- Dulla, Stachová, Moravčíková, Pohaničová, Vodrážka, Krivošová, Lukáčová - Majstri architektúry, vyd. Perfekt, 2005
- Henrieta Moravčíková - Architektúra na Slovensku, stručné dejiny, vyd. Slovart, 2005
- Ladislav Foltyn - Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 – 1939, vyd. Spolku architektov Slovenska, 1993