Viktor Preiss

Herectvo Viktora Preissa sa opiera o perfektne zvládnutú techniku, mozog, pestrosť výrazových prostriedkov a civilný prejav. Divadelnú púť začal v roku 1969 v Městskych divadlách pražských, kam ho pozval riaditeľ Ota Ornest.[1]

Ešte stačil zažiť vrchol tejto legendárnej scény, keď vystupoval po boku Josefa Beka, Lubomíra Lipského, Ireny Kačírkovej, Marie Rosůlkovej, Svatopluka Beneša, Jaroslavy Adamovej, Václava Vosku a ďalších.

V MDP stvárnil Bartolomeja vo Veselých paničkách windsorských (réžia Ivan Weiss, 1969), Orfea (prvá hlavná a veľmi náročná úloha) v Euridike (réžia Ladislav Vymětal, 1970), Valentína v Dvoch šľachticoch z Verony (réžia František Miška, 1973), Kryštofa Wrena v Pasci na myši (réžia Ladislav Vymětal, 1974), Emila v Únose Sabiniek (réžia Ota Ornest, 1976), Faust (hlavná úloha) v Dürrenmattovom Urfaustovi (réžia František Miška, 1976).

Po nútenom odchode Ota Ornesta z MDP, ktorý dával tejto scéne nezameniteľnú a jedinečnú tvár, čo sa nepáčilo vtedajším mocipánom, nastúpilo divadlo éru muzikálu. Viktor Preiss sa stal na mnoho repríz Jánošíkom v inscenácii Maľované na skle (réžia Richard Mihuľa, 1977), Fredom v nemenej slávnom Chicagu (réžia R. Mihuľa, 1979) či Sanchom v muzikáli Muž z kraja la Mancha (réžia R. Mihuľa, 1982). Inscenácia Amadeus (réžia Karel Kříž, 1982) sa stala vôbec poslednou pre Václava Vosku (Salieri) a jednou z posledných rolí Viktora Preissa (Mozart) v MDP. V roku 1983 túto scénu vyčerpaný opustil s úmyslom si od divadla na nejaký čas oddýchnuť.

Pauza netrvala ani mesiac, keď sa ozvalo Divadlo na Vinohradech s nemenej kvalitnými kolegami, takáto ponuka sa neodmieta. Prvou inscenáciou v ktorej sa Viktor Preiss objavil, boli Schillerovi Lúpežníci (réžia Jiří Dalík, 1984). K postavám, ktoré tu vytvoril patrí Svidrigajlov - Zločin a trest (réžia Jaroslav Dudek, 1984), Bertrand - Generálka (Evald Schorm, 1986), skúška psychických i fyzických síl Cyrano - Cyrano z Bergeracu (Jaroslav Dudek, 1986, alternácia s Jaromírom Hanzlíkom), minister + Franz Josef - Jedna jar v Paríži, alebo Krvavá Henrietta (Jaroslav Dudek, 1987), Höfgen - Urmefisto (Jan Kačer, 1988), Záviš - Záviš z Falkenstejna (Jan Kačer, 1989), Keržencev - Úbohý vrah (Luboš Pistorius, 1991), Argan - Zdravý nemocný (Jaromír Pleskot, 1992), Patron Fortunato - Poprask na lagúne (Ladislav Smoček, 1994), Plukovník - Jacobowski a plukovník (Jiří Menzel, 1995), Viktor/Butón - Chrobák v hlave (Jiří Menzel, 1996) a Don Quijote - Muž z La Manchy (Tomáš Töpfer, 1997), ktorého o dva roky neskôr stvárnil, opäť v réžii Tomáša Töpfera, aj v z trosiek zrodenom Divadle Na Fidlovačce. V tom istom divadle sa Viktor Preiss toho istého roku ujal réžie predstavenia Vzhůru do Pelhřimova! aneb Tažní ptáci, zaujímavosťou je aj to, že okrem réžie si sám textoval piesne. Ale ako herec vo vinohradskom divadle nezaháľal, prichádzali ďalšie úlohy v zvučných hrách: Don Marzio - Spievajúce Benátky (Jiří Menzel, 1999), Shylock - Kupec benátsky (Zdeněk Kaloč, 2000), Ján Plantagenet - Král Ján (Jiří Menzel, 2001), James Hacker - Iste, pán minister (Martin Stropnický, 2006).

Svoje skúsenosti v 90. rokoch chvíľku odovzdával študentom DAMU, napr. dnes už známym hercom ako sú Saša Rašilov, Ondřej Sokol, Kristýna Frejová, Lenka Vlasáková, Martin Myšička.

Výpočet divadelných rolí je úctyhodný, nemenej obsiahly je aj počet postáv vytvorených vo filme, najmä potom v televízii. Ak sa v slávnom seriáli F.L.Věk z roku 1971 Viktor Preiss len mihol, potom vo filme Milenci v roce jedna (1973) predstavoval spolu s Martou Vančurova jednu z hlavných postáv. Kto by si nepamätal slávneho, aj keď trochu rozmaznaného hokejistu Přemysla Rezka z Nemocnice na kraji města (1977, 2007), vypočítavého správcu v rozprávke S čerty nejsou žerty (1984), grófa Kronberga zo Svatby upírů (1993), alebo Viktora vo filme Andělské oči (1994)? Za svoje príležitosti v životopisných filmoch vyslúžil prezývku bustař (Veronika, Těžká hodina, Měsíční tónina), napriek tomu sa nedá povedať, že by postavy Viktora Preissa boli jednotvárne, z tzv. šuplíku, ich rozsah a register je obrovský. Doktor Kazisvět (Malostranské povídky, 1984), Ohnivák (Pan Tau, 1988), bláznivý vedec v ešte bláznivejšej komédii Stačí stisknout (1989), vyšetrovateľ (Milostivé léto, 1991), manžel udretý paličkou (Draculův švagr, 1996), nedávno potom účasť na skvostoch režisérov Hášu, Kleina, Stracha, Polišenského, Svěráka a predovšetkým Zdeňka Zelenku: Legenda Emöke, Záhadná pani Savageová, Báječná léta pod psa, Arrowsmith, Ex offo, Pani Piperová zasahuje, Tmavomodrý svět, Drobečky z perníku, Manželka Ronalda Sheldona, Vyvraždění rodiny Greenů, Brouk v hlavě, Lakomec, In nomine Patris, Všechno nejlepší, Operace Silver A, Četnické humoresky, Kanadská noc. Stal sa tiež zanieteným sprievodcom po pražských vežiach v dokumente Bedřicha Ludvíka Praha, město veží.

Viktor Preiss disponuje charizmatickým speváckym prejavom, čo dokázal najmä v TV seriáli Gustava Oplustila a Iva Paukerta o Karlovi Hašlerovi Pražský písničkář, alebo v sériách V Prahe bejvávalo blaze, alebo Pletky paní operetky, kde vystupoval predovšetkým ako sprievodca. Na svojom konte má aj dve CD Ta naše písnička česká a Písně, které přinesl čas, na mnohých ďalších sa podieľal. Svoj hlas prepožičal aj dabingu, je dabérom Robina Williamsa či Paula Eddington v seriáli Iste, pán minister a nielen detský divák si iste vybaví Willy Foga. Z rozhlasových rolí len náhodne Otec Goriot, Americká tragédia, Vojna a mier, Ja, Claudius, Sága rodu Forsythovcov, Máj. V Českom rozhlase moderuje aj vlastnú reláciu Báječný svět, na základe ktorého vznikli aj dve báječné knihy.

V TV sa podieľal ako scenárista a režisér na poviedke Liečba nepokojom v sérii Nadmerné maličkosti (2004).