Viktor Ivanovič Belenko

Narodil sa v roku 1947 v meste Naľčik v Kabardsko-balkarskej republike v rodine robotníka. Po rozvode rodičov žil s otcom a nevlastnou matkou. V roku 1965 skončil stredoškolské štúdium a jeden semester študoval medicínu. Pred nástupom na povinnú vojenskú službu pracoval v rôznych podnikoch v meste Omsk. Bol leteckým nadšencom a členom aeroklubu.

V roku 1967 nastúpil na vojenskú službu a do roku 1971 študoval na leteckej škole. Následne slúžil ako pilot inštruktor v Stavropoli. Jeho výkony boli v celom rozsahu hodnotené pozitívne, bol taktiež členom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Na vlastné želanie bol v roku 1975 prevelený na Ďaleký východ k 513. leteckému pluku 11. leteckej armády sovietskej protivzdušnej obrany so sídlom v Čugujevke v Prímorskom kraji na Ďalekom východe. Podľa jeho slov boli podmienky života vojakov i dôstojníkov na exponovanej základni blízko Japonska a čínskych hraníc veľmi zlé. V leteckej jednotke bol rozšírený alkoholizmus. Vojaci žili v špinavých kasárňach, dostávali zlú stravu, bežné boli epidémie úplavice, samovraždy, dezercie a morálka jednotky bola na nízkej úrovni.[1]

Ráno 6. septembra 1976 odštartoval na bežný cvičný let. Belenko však v lete nízko nad zemou opustil sovietsky vzdušný priestor a so svojim prúdovým lietadlom Mikojan-Gurevič MiG-25 „Foxbat“ a pristál na letisku v Hakodate v Japonsku. Bolo to prvýkrát, kedy si západní odborníci mohli zblízka prezrieť toto lietadlo, čím odhalili mnohé tajomstvá a prekvapenia.

Belenkovi bol udelený azyl v USA vtedajším americkým prezidentom Geraldom Fordom a bol pre neho zriadený poručnícky fond, zaručujúci veľmi pohodlné žitie v ďalších rokoch. Po jeho dezercii ho USA vyšetrovali a vypočúvali 5 mesiacov a potom ho na niekoľko rokov zamestnali ako konzultanta. Počas života v USA sa Belenko oženil a neskôr rozviedol. Doma v ZSSR zanechal ženu a syna.

MiG bol rozobratý, preskúmaný a potom vrátený do ZSSR v tridsiatich debnách. Belenko priniesol so sebou pilotnú príručku pre MiG-25 Foxbat s očakávaním, že americkým pilotom pomôže pri hodnotení a skúšaní lietadla. Avšak japonská vláda povolila USA iba preskúmanie lietadla a pozemné testy radaru a motorov.

Belenko nebol jediný pilot, ktorý týmto spôsobom ušiel zo ZSSR, ani prvý, kto takto dezertoval zo sovietskeho bloku. V marci a máji 1953 dvaja poľskí piloti preleteli s MiG-15 do Dánska. V roku 1985 a 1987 preleteli piloti sovietskych vrtuľníkov pri operáciách v Afganistane do Pakistanu. Kapitán Alexander Zujev odletel 20. mája 1989 v stíhačke MiG-29 do Trebisonde v Turecku.

Z dôvodu Belenkovej dezercie zrušilo sovietske ministerstvo obrany výstavbu dvoch prepravných lietadiel v prospech úplnej náhrady systému vyhodnocovania cieľov na všetkých sovietskych vojenských lietadlách, čo si vyžiadalo viac ako 2 miliardy rubľov.

• Munir Rufa - iracký pilot, ktorý v roku 1966 preletel s MiGom-21 irackých vzdušných síl do Izraela

• Information and excerpts from MiG Pilot: The Final Escape of Lieutenant Belenko
• 1996 interview with Belenko
• Article 'Mission "Foxbat': 30 years pasca when CIA spy Belenko steal the outperformed Russian MiG-25P plane"
• Article on Belenko at Everything2

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Viktor Ivanovič Bělenko na českej Wikipédii a Беленко, Виктор Иванович na ruskej Wikipédii.

Portál letectvo