Naľčik
Naľčik (rus. Нальчик; po kabardsky: Налшык; po balkarsky: Нальчик) je mesto na juhu Ruskej federácie, severne od Kaukazu. Je hlavným mestom Kabardsko-balkarskej republiky. Naľčik v kabardčine znamená podkovička, tá je aj v erbe Naľčika. Žije tu 269 641 obyvateľov (2008). Ekonomiku tvorí najmä strojársky, hutnícky, drevospracujúci, potravinársky priemysel a mesto je tiež turistickým centrom. Má vlastnú univerzitu.
| Naľčik | |||
| (rus. Нальчик) | |||
| mesto | |||
 Pamätník "Navždy s Ruskom." | |||
|
|||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Kabardsko-Balkarsko | ||
| Súradnice | 43°29′0″S 43°37′0″V | ||
| Rozloha | 67 km² (6 700 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 238 802 (2014) | ||
| Hustota | 3 564,21 obyv./km² | ||
| Založený | 1724 | ||
 Poloha v Rusku  Poloha v Rusku
| |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
.png.webp)
Dejiny
Naľčik bol osídlený pred rokom 1743. V roku 1818 tu bola založená ruská pevnosť a potom vojenská osada (1838). V 19. storočí bol nevýznamnou osadou a jeho veľký rozvoj sa začal až po vzniku Sovietskeho zväzu. Naľčik získal štatút mesta a stal sa centrom novovzniknutej autonómnej oblasti v roku 1921. Počas Druhej svetovej vojny bol obsadený Nemcami a v bojoch z veľkej časti zničený. V mestskom parku horí večný oheň na pamiatku obetí Veľkej vlasteneckej vojny a na viacerých miestach možno nájsť pamätníky krvavých bojov. V marci 1944 postihol miestne balkarské obyvateľstvo podobný osud, ako v Karačajevsku. Na nariadenie Stalina boli deportovaní do vnútrozemných stepí Sibíri. V roku 1966 sa mesto stalo turistickým a liečebným strediskom, nedávno bolo vyhlásené za druhé najčistejšie mesto v Rusku.
Obyvateľstvo
Rusi tvoria približne 30 % populácie, najväčšou (43 %) skupinou sú Kabardi (staršie Kabardínci). Balkari tvoria iba asi 14 % obyvateľstva.
