Viera Kantorová

Po absolvovaní strednej školy v Banskej Bystrici študovala do roku 1945 na Prírodovedeckej fak. SU v Bratislave, RNDr. Vedecká pracovníčka Geologického ústavu D. Štúra v Bratislave. Popredná geologička v oblasti biostratigrafie kriedy, biostratigrafie i paleontológie paleogénu a neogénu . Patrí medzi zakladateľov slovenskej mikropaleontológie. Založila, budovala a viedla mikropaleontologické laboratórium na GÚDŠ, prvé pracovisko tohto druhu na Slovensku.

Uskutočňovala geologický výskum spätý s geologickým mapovaním v oblastí Žitavskej tabule (1949-1950), spolupracovala pri výskume slovenských rašelinísk, študovala geológiu okolia markazitového ložiska Tepličany pri Košiciach (1951), realizovala prieskum a výpočet zásob ložiska soli pri Prešove (1952), spolupracovala pri vyhľadávaní a prieskume uhlia v Ipeľskej kotline (Pôtor-Modrý Kameň). Avšak už od prvých samostatných krokov stredobodom jej vedeckých a odborných záujmov boli foraminifery . Študovala a biostratigraficky vyhodnocovala foraminifery východoslovenského soľonosného miocénu-karpatu, juhoslovenského miocénu v oblasti medzi Lučencom a Modrým Kameňom, v okolí Novák, paleogénneho flyšu v podtatranskej oblasti. Svojimi prácami prispela k objasneniu stratigrafie a stavby bradlového pásma. V bradlovom pásme sledovala najmä biostratigrafiu kriedových sedimentov. Poukázala na rôzny vek fácie púchovských slieňov. Robila mikrobiostratigrafický výskum strednej a vrchnej kriedy na strednom Považí, na Orave, v Pieninách a na v. Slovensku. Stanovila prvú mikrobiostratigrafickú schému strednej a vrchnej kriedy bradlového pásma, kde na základe foraminifer preukázala plynulú sedimentáciu. To bol jeden z impulzov k zahájeniu nových štúdií tektoniky a paleogeografie Západných Karpát. Študovala tiež kriedu vnútorných Karpát. V šesťdesiatych rokoch sa zamerala predovšetkým na problematiku biostratigrafie a ekológie miocénu a oligocénu na južnom Slovensku. Podala detailnú biostratigrafickú charakteristiku foraminiferových spoločenstiev kišcelu, egeru a karpatu v Ipeľskej kotline. Na základe jej analýz foraminifer bol v tejto oblasti po prvýkrát stanovený spodný báden s Orbulina sururalis. Jej podrobný rozbor foraminifer z vrstiev Medokýšneho potoka (onkofórove, resp. rzehakiové vrstvy), zvlášť morskej zložky spoločenstva, viedol k záveru o karpatskom veku týchto vrstiev. V Rimavskej kotline a Cerovej vrchovine biostratigraficky vyhodnotila foraminifery kišcelu a egeru. Preukázala nezávisle na paralelne prevádzaných štúdiách vápnitej nanoflóry egenburgský vek fiľakovského súvrstvia. Spracovala foraminiferovu mikrofaunu prakticky zo všetkých štruktúrnych a mnohých plytkých vrtov hĺbených v 50.-70. rokoch minulého storočia na južnom Slovensku. Svoje bohaté poznatky o miocénnych foraminiferách využila tiež pre zhodnotenie životných podmienok, čím poskytla jeden z kľúčových podkladov pre paleogeografické a ekologické syntézy juhoslovenského oligocénu a miocénu. Venovala mimoriadnu pozornosť taxonómii a fylogenéze miocénnych foraminifer. Popísala nové druhy, ako i rod Vsevolodia ( neskôr emendovaný do r. Spiroloxostoma) z karpatu vrstiev Medokýšneho potoka Ipeľskej kotliny. Zaoberala sa tiež vnútornou morfológiou a stavbou stien niektorých skupín terciérnych foraminifer menovite uvigerín, rotaliíd a nodozariíd.

Autorka resp. spoluautorka 23 vedeckých prác, z kt. časť bola publikovaná v zahraničí a viac než 60 nepublikovaných správ.

• KANTOROVÁ, Viera. In: Lexikón slovenských žien. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4. S. 117.

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

• Zlinská, A., Vass D. 2007: 8. paleontologická konferencia (zborník abstraktov), Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava ISBN 978–80–88974–91–8 , s. 9.