Viera Hegerová

Pochádza z učiteľskej rodiny. Detstvo strávila v Hornej Mičinej pri Banskej Bystrici. V roku 1952 maturovala na Gymnáziu Andreja Sládkoviča v B. Bystrici. V rokoch 1952 – 1957 absolvovala FiF UK v Bratislave, odbor ruština – slovenčina. V rokoch 1957 – 1965 pôsobila ako redaktorka vo vydavateľstve Tatran, v rokoch 1965 – 1990 redaktorka, vedúca redaktorka prekladovej prózy, zástupkyňa šéfredaktora vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Redigovala edície SPKK (Spoločnosť priateľov krásnych kníh) a NST (Nová sovietska tvorba). Od roku 1990 je na dôchodku, naďalej externe rediguje pre vydavateľstvá. Popri redaktorskej a editorskej práci sa systematicky venovala prekladateľskej činnosti – preložila okolo 50 titulov ruskej klasickej i súčasnej beletrie (F. M. Dostojevskij, L. Leonov, J. Trifonov, V. Aksionov, B. Pasternak, B. Okudžava, D. Granin, V. Belov, A. Solženicyn a iní), vrátane literatúry pre deti (S. Michalkov, A. Nekrasov, V. Bianki, A. Žukovová, A. Beekmanová a i.). Prvé dva preklady (okrem Tolstého novely próza M. Žesťova Zlatý kruh, 1960) vyšli pod jej vtedajším menom V. Kapasná.[1] Preklady kratších útvarov uverejňovala v literárnych mesačníkoch. Za preklady získala 8 cien a prémií vydavateľstiev a Literárneho fondu, naposledy (2007) Cenu Jána Hollého za preklad diela F. M. Dostojevského Zločin a trest.

V oblasti publicistiky sa sústredila na problematiku prekladateľskej a vydavateľskej práce, v tomto smere spolupracovala s tlačou, televíziou a rozhlasom. Od roku 1991 je členkou Spolku slovenských spisovateľov.

• Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.