Venera-11
Venera-11 (rus. Венера-11) bola sovietska planetárna sonda, ktorá v rámci programu Venera skúmala planétu Venušu. Let sa uskutočnil v roku 1978. Sonda zložená z orbitálnej časti a pristávacieho puzdra sa úspešne dostala k planéte Venuši a pristávacie puzdro s vedeckými prístrojmi pristálo na povrchu planéty. Podľa COSPAR bola sonda katalogizovaná ako 1978–084A.
| 1978-084A – Venera-11 | |
|---|---|
| Prevádzkovateľ: | Sovietsky zväz |
| Výrobca: | Sovietsky zväz |
| Typ misie: | planetárna sonda |
| Družica: | Slnka |
| Dátum štartu: | 9. september 1978 |
| Kozmodróm: | Bajkonur |
| Nosná raketa: | Proton-K/D-1 |
| Zánik: | 25. december 1978 (orbitálny modul stále na heliocentirckej dráhe) |
| NSSDC ID: | 1978-084A Space 40 |
| Hmotnosť: | 4 940 kg |
| Elementy dráhy | |
Konštrukcia
Hmotnosť sondy bola asi 4700 kg okrem paliva, z toho pristávacie puzdro (tiež pristávací modul) 1600 kg. Jej súčasťou bola francúzska aparatúra Sigma 2MS slúžiaca na snímanie zábleskov žiarenia gama, vlastný motor a vysielacia aparatúra.
Puzdro bolo vybavené padákovým systémom, ktorý obsahoval výťažný a brzdiaci padák. Ďalej tu bol hmotový spektrometer, plynový chromatograf Sigma, aparatúra Groza a množstvo ďalších prístrojov.
Priebeh misie
Po rannom štarte 9. septembra 1978 z kozmodrómu Bajkonur sa dostala vďaka rakete Proton-K/D-1 na parkovaciu dráhu okolo Zeme a odtiaľ na dráhu k Venuši. V priebehu letu boli prevedené dve letové korekcie (16. septembra a 17. decembra 1978). Krátko po druhej korekcii začalo podchladzovanie pristávacieho puzdra a 23. decembra došlo k jeho odpojeniu od sondy. Dráha sondy bola upravená tak, aby umožnila prenos vysielania z puzdra na 73,5 miliónov km vzdialenú planétu Zem a potom sa dostala na dráhu okolo Slnka, čím sa stala jeho umelou družicou.
Puzdro na Venuši
Štyri dni po štarte konštrukčne rovnakej Venery 12, ktorá štartovala zo Zeme o týždeň neskôr, puzdro vstúpilo do atmosféry planéty rýchlosťou 11,2 km/s a bolo ňou pribrzdené pri preťažení 150 G na 270 m/s. Vo výške 65 km nad povrchom sa oddelil horný kryt a otvorili sa padáky. Vo výške 47 km zostup pokračoval na kovovom prstenci. V priebehu zostupu bolo vykonané meranie parametrov atmosféry (napr. množstva ozónu) a bola zaznamenaná vysoká frekvencia bleskov (25 za sekundu). Vo výške 30 km sa rýchlosť zmiernila na 20 m/s, vo výške 10 km bola teplota už 400 °C. Po hodinovom zostupe pristálo puzdro na osvetlenej časti planéty. V extrémnych podmienkach (teplota 446 °C, tlak 8,92 MPa) vydržalo pracovať 95 minút. Nevyhotovilo žiadnu snímku.
Externé odkazy
| Predchádzajúca misia: Venera 10 |
Program Venera | Nasledujúca misia: Venera 12 |
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Venera 11 na českej Wikipédii.