Veľrybovec sivý

Veľrybovec sivý[1] (staršie vráskavec sivý; lat. Eschrichtius robustus) je druh veľryby čeľade Eschrichtiidae.

veľrybovec sivý
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) cicavce (Mammalia) Podtrieda (subclassis) živorodé (Theria) Nadrad (superordo) placentovce (Eutheria) Rad (ordo) veľryby (Cetacea) Podrad (subordo) kosticovce (Mysticeti) Čeľaď (familia) eschrichtiidae (.) Rod (genus) veľrybovec (Eschrichtius) Druh (species) veľrybovec sivý (E. robustus)
Vedecký názov
Eschrichtius robustus Lilljeborg, 1861
Synonymá
vráskavec sivý
Rozšírenie veľrybovca sivého.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Veľrybovec sivý je jediný recentný druh rodu Eschrichtius a jediný recentný druh v čeľadi Eschrichtiidae.

Podobne ako iné kosticovce, prijíma potravu filtrovaním. Jeho zvláštnosťou je to, že sa za ňou ponára k usadeninám v plytčinách, naberá plnú papuľu bahna a krátkymi a hrubými kosticami z neho filtruje červy, hviezdice, kôrovce a iné malé živočíchy. Tento druh vydáva chrochtavé, kvílivé stonavé a cvakavé zvuky. Funkcia týchto zvukových signálov je málo preskúmaná.

Veľrybovec sivý je štíhlejší ako pravé veľryby, ale zato robustnejší ako vráskavce. Jeho kostice dosahujú len 40 cm. Na každej strane čeľuste má po 130 – 180 kostíc. Veľrybovce sivé sa kŕmia v blízkosti pobreží, a tak sú na očiach zvedavcov, zvlášť vo východnom Pacifiku. Tieto veľryby migrujú v skupinách do 10 jedincov na sever na letné krmoviská a na juh do lagún s teplou vodou, kde odpočívajú a rodia mláďatá. Uskutočňujú najdlhšie sťahovanie spomedzi cicavcov – každý rok do 20 000 km.

Populácie vo východnom Pacifiku začali po vyhlásení ochrany roku 1946 narastať. Naproti tomu počty v západnom Pacifiku zostávajú stále nízke. Mnoho kosticovcov, nevnímajúc veľrybovce sivé, „špiónuje“ vo vertikálnej polohe s vynorenou hlavou. Možno takto hľadajú iné veľryby, sledujú vzdialenosť od pobrežia alebo kontrolujú vodné prúdy, ktorými migrujú. Veľrybovce sivé plávajú koordinovane, zoradené za sebou alebo v oblúkovom útvare.