Veľkňaz boha Amona
Veľkňaz boha Amona alebo prvý Amonov prorok alebo prvý Amonov služobník (staroeg. ḥm-nṯr-tpj-n-jmn) bol najvyššie postavený kňaz v kňazskej hierarchii staroegyptského boha Amona.[1] Funkcia Amonovho veľkňaza vstúpila do pozornosti počas Novej ríše, na počiatku 18. dynastie.
Veľkňaz boha Amona v hieroglyfoch
|
ḥm-nṯr-tpj-n-jmn (hem‑necer‑tepi‑en‑amon) – prvý Amonov prorok
Socha Amonovho veľkňaza Ramiho Raia (19. dynastia, Britské múzeum EA 81)
Úvod
Amonov kňazský zbor vo Vesete (Téby) nadobudol začiatkom 18. dynastie značnú moc vďaka tribútu, ktorý platil panovník (napr. Hatšepsut alebo Thutmose III.) bohu Amonovi.[2] V tom čase malo tébske kňazstvo vo svojom čele štyroch veľkňazov:[1]
- prvý Amonov prorok (veľkňaz) Karnaku (staroeg. hem-necer-tepi-en-amon),
- druhý Amonov prorok Karnaku (staroeg. hem-necer-sennu-en-amon),
- tretí Amonov prorok Karnaku (staroeg. hem-necer-chemetnu-en-amon) a
- štvrtý Amonov prorok Karnaku (staroeg. hem-necer-fednu-en-amon).
Moc Amonovho kňazstva bola dočasne oslabená počas amarnského obdobia. Ešte zo štvrtého roku vlády faraóna Achnatona je doložený Amonov veľkňaz Maja. Achnaton počas svojho panovania odstraňoval z monumentov okrem iných božských mien aj Amonovo meno. Po faraónovej smrti sa Amon stal opäť najdôležitejším spomedzi božstiev v egyptskom štáte. Mladý Achnatonov nástupca Tutanchaton si zmenil svoje meno na Tutanchamon, čím jasne dal najavo návrat k starým náboženským pomerom a k Amonovi.[3]
Amonov veľkňaz vo Vesete bol menovaný kráľom. Nebolo nezvyčajné, keď hodnostár, ktorý zastával túto pozíciu, zároveň zastával aj ďalšiu v správe štátu či dvora. Niekoľko veľkňazov z obdobia Ramesseho II. zastávalo pozíciu vezíra.[4]
Ku koncu Novej ríše počas 20. dynastie mal v Amonovom kňazstve veľký vplyv veľkňaz Ramessesnacht. Jeho nástupca, pravdepodobne syn Amenhotep, sa dostal do sporu s kušitským vicekráľom Panehesim. Panehesi vytiahol s vojskom a dobyl Veset. Následne jeho dvaja hlavní velitelia – Pianch a po ňom Hrihor – zastávali pozíciu veľkňaza vo Vesete.
Po čase, okolo roku 1080 pred Kr., tj. v 19. roku vlády Ramesseho XI., bol Hrihor vyhlásený za prvého vládnuceho veľkňaza boha Amona. V tomto čase Amonovo kňazstvo držalo ekonomiku egyptského štátu v hrsti. Vlastnilo ⅔ chrámových pozemkov, 90% lodí a množstvo ďalších zdrojov.[5] Táto skutočnosť robila Amonove kňazstvo rovnako mocným ako bol faraón, ak nie ešte mocnejším. Od 21. dynastie, približne v období od roku 1080 po 943 pred Kr., boli Amonovi kňazi skutočnými vládcami Horného Egypta. No aj napriek tomu neboli považovaný za samostatne vládnucu dynastiu s kráľovskými výsadami. Po tomto období začal ich vplyv upadať. Jeden zo synov veľkňaza Pinodžema I. dosiahol nakoniec egyptský trón a vládol štátu skoro 5 rokov ako Pasbachaenniut I. Podobne tébsky veľkňaz Pasbachaenniut III. pravdepodobne obsadil trón ako Pasbachaenniut II. a vládol ako posledný vládca 21. dynastie.
Významní veľkňazi boha Amona vo Vesete
18. dynastia
| ## | Meno veľkňaza | Panovník v jeho funkčnom období | Datovanie | Hrobka | Poznámky |
|---|---|---|---|---|---|
| Džehuti | Ahmose I. | ||||
| Minmontu | TT232 | ||||
| Hapuseneb | Hatšepsut | TT67 | |||
| Mencheperreseneb I. | Thutmose III. | TT86(?) | |||
| Mencheperreseneb II. | Thutmose III.; Amenhotep II. | TT112 | |||
| Meri | Amenhotep II. | TT95 / TT84 | |||
| Amenemhet | Amenhotep II.; Thutmose IV. | TT97 | |||
| Ptahmose | Amenhotep III. | ~1378(?) | |||
| Meriptah | Amenhotep III., od 20. roku | ||||
| Maj | Amenhotep IV., 4. rok | ||||
| Amenemope | Amenhotep IV. (?) | ||||
| Parennefer Vennefer | Tutanchamon; Aj II.; Haremheb | ||||
| Nebua | Haremheb |
19. dynastia
| ## | Meno veľkňaza | Panovník v jeho funkčnom období | Datovanie | Hrobka | Poznámky |
|---|---|---|---|---|---|
| Vepuauetmose | Sethi I. | ||||
| Nebneceru Cenri | Otec vezíra a veľkňaza Pasera. | ||||
| Nebuennenef | Ramesse II. | TT157 | |||
| Vennefer | |||||
| Paser | TT106 | Zastával tiež funkciu vezíra. | |||
| Bakenchons I. | TT35 | Doložený v 46. roku faraónovej vlády, bol veľkňazom 27 rokov. | |||
| Ramu Rai | Ramesse II., Merenptah | TT283 | Brat Bakenchonsa I. | ||
| Mahuhi | |||||
| Minmose |
20. dynastia
| ## | Meno veľkňaza | Panovník v jeho funkčnom období | Datovanie | Hrobka | Poznámky |
|---|---|---|---|---|---|
| Bakenchons II. | Setnachte; Ramesse III. | ||||
| Vesermaatrenacht | Ramesse III., 26. rok | ||||
| Ramessenacht I. | Ramesse IV., 1. rok až Ramesse IX., 2. rok | TT293 | |||
| Nesamom | Koniec 20. dynastie, neisté poradie. | ||||
| Amenhotep | Ramesse IX., 10. rok až Ramesse X. alebo Ramesse XI. | TT293 | |||
| Ramessenacht II. | Ramesse XI. | ||||
| Panehesi | Bol tiež hlavným správcom (vicekráľom) Núbie. | ||||
| Hrihor | Pôvodne veliteľ egyptského vojska. | ||||
| Pianchi | Tiež pôvodne veliteľ egyptského vojska. |
21.–23. dynastia
| ## | Meno veľkňaza | Panovník v jeho funkčnom období | Datovanie | Hrobka | Poznámky |
|---|---|---|---|---|---|
| Cheperchaure‑setepenamon Pinodžem I. | Nesbanebdžed I. | 1070–1032 | Pôvodne vezír a hlavný veliteľ vojsk faraóna Nesbanebdžeda I. | ||
| Masaharta | 1054–1045 | Syn Pinodžema I. Slúžil aj ako hlavný veliteľ vojsk. | |||
| Džedchonsiuefanch | 1046–1045 | Syn Pinodžema I. | |||
| Mencheperre II. | 1045–992 | Syn Pinodžema I. Slúžil aj ako hlavný veliteľ vojsk. | |||
| Nesbanebdžed II. | Amenemope, Osorkon Starší a Siamon | 992–990 | Mencheperreho syn. | ||
| Pinodžem II. | 990–969 | Syn Mencheperreho II. | |||
| Pasbachaenniut III. | 976–944 | Možno totožný s Pasbachaenniutom II. | |||
| Iupuat | Šešonk I. | 944–924 | Syn Šešonka I. | ||
| Hedžcheperre‑setepenre Šešonk II. | Takelot I. | 877–875 | Syn Osorkona I. | ||
| Iuuelot | 890–877 | Syn Osorkona I. | |||
| Nesbanebdžed III. | Takelot I. | 884–874 | Syn Osorkona I. | ||
| Hedžcheperre‑setepenamon Harsieset I. | Osorkon II. | 874–860 | Syn Šešonka II. | ||
| Harsieset II. | ~874 | ||||
| Nimlot (II.) (Namilt) | |||||
| Vesermaatre Osorkon III. | |||||
| Hedžcheperre‑setepenre Takelot II. |
25.–26. dynastia
| ## | Meno veľkňaza | Panovník v jeho funkčnom období | Datovanie | Hrobka | Poznámky |
|---|---|---|---|---|---|
| Horemachet | Taharka; Tanutamon | 704–660 | Šabakov syn. | ||
| Harachebi | Psammetik I. | 660–644 | Horemachetov syn. | ||
| Anchnesneferibre | Psammetik II. | 595–560 | Manželka boha Amona, ktorá zastávala aj funkciu Amonovho veľkňaza. | ||
| Nitokris II. | Ahmose II. | 560–550 | Dcéra Ahmoseho II. | ||
| Nespautitauej | 312–311 | ||||
| Veseruer | 281–277 |
Referencie
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov High Priests of Amun na anglickej Wikipédii a Hoherpriester des Amun na nemeckej Wikipédii.
Literatúra
- Aldred, Cyril (1991), Akhenaten: King of Egypt, London: Thames & Hudson, ISBN 9780500276211
- Bieber, M. L. (1977), „Hoherpriester des Amun“, Lexikon der Ägyptologie, II, Wiesbaden
- Breasted, James Henry (2001), Ancient Records of Egypt, 2, University of Illinois Press, ISBN 9780252069741
- Clayton, Peter (1994), Chronicle of the Pharaohs, London: Thames & Hudson, ISBN 9780500050743
- Dodson, Aidan; Hilton, Dyan (2004), The Complete Royal Families of Ancient Egypt, London: Thames & Hudson, ISBN 9780500051283
- Quirke, Stephen; Spencer, Jeffrey (2001), The British Museum Book of Ancient Egypt, ISBN 9780500279021
- Kitchen, Kenneth A. (1996), Rammeside Inscriptions, Translated & Annotated, Translations, III, Blackwell Publishers, ISBN 9780631184287
Externé odkazy
- The High Priests of Amun (po anglicky), dost. 23. október 2010