Veľký Lopeník

Veľký Lopeník[1] (911,3 m n. m.[2]) je výrazný vrch v Bielych Karpatoch na hranici Slovenska a Česka, najvyšší bod podcelku Lopenícka hornatina a štvrtý najvyšší bod pohoria (po Veľkej Javorine, Jelenci a Chmeľovej). Masív je zalesnený, miestami s lúkami a pasienkami, vrchol odlesnený s turistickou rozhľadňou.

Veľký Lopeník
vrch
Rozhľadňa na vrchole Veľkého Lopeníku
Štáty Slovensko,   Česko
Regióny Trenčiansky kraj, Zlínsky kraj
Okresy Nové Mesto nad Váhom[1], Uherské Hradiště
Pohorie Biele Karpaty
Nadmorská výška 911,3 m n. m.
Súradnice 48°55′00″S 17°46′57″V
Geologické zloženie flyš, pieskovec
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Velký Lopeník
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Vrch sa nachádza 17 km severne od Nového Mesta nad Váhom, najbližšie obce sú Lopeník a Březová na českej a Nová Bošáca na slovenskej strane. Na severnom aj južnom úpätí roztrúsené osady – kopanice obcí Lopeník a Nová Bošáca, tvoriace charakteristický kopaničiarky kraj.

Na vrchole sa nachádza pamätník a spoločný hrob 22 vojakov Červenej armády, padlých koncom 2. svetovej vojny pri ťažkých bojoch v okolí.

Turistika

Prístup
  • zelene značenou turistickou trasou, vedúcou z Veľkej Javoriny po českej strane, cez doliny obcí Strání a Březová na Veľký Lopeník a ďalej cez Malý Lopeník na Mikulčin Vrch.
  • modro značenou turistickou trasou, vedúcou kolmo na hlavný hrebeň z obce Nová Bošáca cez jej kopanice na Veľký Lopeník.

Rozhľadne

Na vrchole stáli v minulosti postupne už tri drevené rozhľadne. Prvú postavili v roku 1944, už v roku 1946 však vyhorela. V ten istý rok preto postavili jej repliku, ktorá napriek drsným klimatickým podmienkam na vrchole vydržala až do roku 1972, kedy sa sama rozpadla.

Súčasná rozhľadňa je 22 m vysoká, z dubového dreva s murovanou základňou, postavená podľa návrhu zlínského architekta M.A. Svatopluka Sládečka. Základný kameň bol položený 23.6.2002, stavba začala v septembri 2004, slávnostné otvorenie bolo 16.7.2005. Náklady na výstavbu boli približne 2 milióny Kč.

Na vrchole sa okrem rozhľadne nachádza altánok, odpočívadlo s lavičkami a informačné tabule.

Pozri aj

Referencie
  1. ÚGKK SR. Názvy vrchov [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, 20. október 2008. Dostupné online.
  2. Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 52.

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.