Vincent van Gogh

Vincent Willem van Gogh (* 30. marec 1853, Zundert, Holandsko – † 29. júl 1890, Auvers-sur-Oise, Francúzsko) bol holandský maliar a jedna z najväčších osobností svetového výtvarného umenia. Celkovo, v relatívne malom časovom rozpätí desiatich rokov, vytvoril približne 900 malieb a 1 100 kresieb, z ktorých ale počas života predal iba jeden jediný obraz a to necelý rok pred svojou tragickou smrťou. Po smrti sa ale preslávil závratnou rýchlosťou, k čomu mu dopomohla najmä výstava v Paríži 17. marca 1901 (11 rokov po smrti).

Vincent van Gogh

Autoportrét van Gogha, september 1888
Rod. menoVincent Willem van Gogh
Narodenie30. marec 1853
Zundert, Holandsko
Úmrtie29. júl 1890 (37 rokov)
Auvers-sur-Oise, Francúzsko
Národnosťholandská
Zamestnaniemaliar
Podpis
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Vincent van Gogh
(plné texty diel autora)
Commons Vincent van Gogh
Biografický portál

Jeden z najznámejších Van Goghových obrazov sú Slnečnice, o ktorých dva roky pred smrťou napísal: „Svoj ateliér by som najradšej vyzdobil poltuctom obrazov slnečníc – skvostom, ktorý žiari čistotou na najrôznejšom pozadí, od zelenej až po kráľovskú modrú. … Vyvolávalo by to rovnaký dojem ako gotické chrámové okná.“

Štýlom zapadá van Gogh najviac medzi fauvistov, expresionistov, z časti medzi ranú abstrakciu. Novátorským pojatím reality sa stal jedným z hlavných hrobárov impresionizmu a z umeleckého hľadiska významne ovplyvnil najmä umenie prvej polovice 20. storočia. Vôľou vyjadriť vlastné pocity sa stal mimovoľne jedným zo zakladateľov nastupujúceho umeleckého smeru – postimpresionizmu.

Jedinou finančnou oporou Van Gogha počas života bol jeho brat Theo. V súčasnosti ale patria niektoré z van Goghových malieb medzi najdrahšie maľby na svete. V roku 1987 napríklad neznámy zberateľ zaplatil za obraz Slnečnice vtedy rekordnú sumu 22,5 milióna libier. Tento rekord bol dokonca prekonaný, keď v roku 1990 vydražili Portrét doktora Gacheta za 82,5 miliónov dolárov.

Životopis

Začiatky a vplyvy

Vincent van Gogh sa narodil 30. marca 1853 v Groot Zundert, v časti severného Brabantska v Holandsku, ako prvý z piatich detí kalvínskeho pastora, Theodora van Gogha. Najsilnejší vzťah ho však pútal k o štyri roky mladšiemu bratovi, taktiež Theodorovi, prezývaného Theo. Prvé Vincentovo zamestnanie sa viaže so slávnou Goupilovou galériou-antikvariátom v Haagu, kde začal pracovať ako sedemnásťročný a kde sa mu darilo. V rámci svojej práce bol vysielaný do pobočiek galérie v Londýne či Paríži, pracoval však aj v Bruseli. Už v tom čase hovoril plynule francúzskym i anglickým jazykom. V roku 1876 však prácu v galérii opustil, pretože sa rozhodol pokračovať v otcových šľapajach. Kvôli ambícii stať sa pastorom preto nastúpil na štúdium teológie, ktoré však po dvoch rokoch prerušil. Usadil sa v Belgicku, v uhoľnej panve Borinage medzi chudobnými baníkmi, ktorých deti sa snažil priúčať katechizmu, ale i písaniu a čítaniu. Staral sa o chorých a vo voľnom čase kreslil, čoho výsledkom boli jeho prvé kresby poväčšine s námetom prírody. V roku 1879 sa však dozvedel, že protestantská obec, kde bol kazateľom, s ním neplánuje predĺžiť zmluvu. Odišiel preto do Etten za rodičmi, brat Theo mu však poskytol peniaze, na základe čoho sa vrátil opäť do Borinage. Tam stále viac kreslil a maľoval, predovšetkým kópie obrazov francúzskeho maliara Jeana-François Milleta, ktoré veľmi obdivoval. V máji nasledujúceho roku sa však opäť vrátil k rodičom. Brat Theo mu poskytol predovšetkým psychickú oporu: spolu s bratrancom Antonom Mauvom, uznávaným žánrovým maliarom, ho nabádali k ďalšiemu maľovaniu.

Van Gogh údajne trpel psychickou poruchou a preto je známy najmä tým, že si sám urezal kus ľavého ucha. Podľa inej teórie mu kus ucha usekol šabľou pri hádke maliar Paul Gauguin (jeho veľký vzor) a len pred políciou tvrdili, že si ho odrezal sám.

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Iné projekty

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.